Najstaršie spracované zlato na Zemi spôsobilo svojho času vo vedeckej komunite senzáciu. Koniec koncov, nenašli ho na Blízkom východe, kde žili starovekí Sumeri, ani v Egypte, ani na pohrebiskách starovekej Ameriky. Poklad sa našiel v severovýchodnom Bulharsku neďaleko mesta Varna.
Tento nález dokonca umožnil mnohým európskym vedcom predložiť predpoklad, že práve Varnská kultúra bola považovaná za prvú európsku civilizáciu. Analýza pohrebiska, ktorú vykonali súčasní vedci, potvrdila starovekosť bulharského zlata.
Zlatý poklad Varny z neskorého Chalkolitského obdobia (V. tisícročia pred Kristom) je zďaleka najpravdepodobnejším uchádzačom o titul „Najstaršie zlato na svete spracované človekom“. Stojí za zmienku, že ešte niekoľko ďalších prehistorických bulharských nálezov sa považuje za podobne starovekých – zlaté poklady Chotnica, Durankulak, artefakty Mohyly z osady Junacite v blízkosti Pazardžiku, zlatý poklad Sakar, ako aj korálky a šperky vyrobené zo zlata nájdené v mohyle osady Provadija. Varnské zlato sa však najčastejšie nazýva najstarším, pretože tento poklad je najväčší a najrozmanitejší.
6500-ročné Varnské zlato je najslávnejšie z týchto artefaktov. Všetky tieto poklady sú produktom prvej ľudskej civilizácie v Európe, ktorá sa vyvinula v období neolitu a chalkolitu na území dnešného Bulharska, ako aj na zvyšku Balkánskeho polostrova, na Dolnom Dunaji a na západnom pobreží Čierneho mora. Zlatý poklad bol náhodne objavený už v 70. rokoch 20. storočia pri stavbe konzervárne. Vodič rýpadla Rajcho Marinov, ktorý mal vtedy 22 rokov, narazil na niekoľko artefaktov, zhromaždil ich v krabici od topánok a odišiel domov. O pár dní neskôr o tom informoval miestnych archeológov. Neskôr za svoj objav dostal pracovník odmenu 500 bulharských levov – v tom čase to bola suma dosť veľká a rovnajúca sa niekoľkým mesačným platom. Mimochodom, tajné služby socialistického Bulharska ho nejaký čas sledovali, aby sa ubezpečili, že si nenechal nejaké artefakty na predaj.
Pred niekoľkými rokmi bol Varnský poklad vystavený v Európskom parlamente v Bruseli a Marinov bol pozvaný ako osobitný hosť – štyridsať rokov potom, čo náhodou objavil najstaršie spracované zlato na svete. Po mnohých rokov vykopávok sa na mieste nálezu objavilo asi tristo chalolitických hrobov a ešte asi 30 % navrhovaného územia nekropoly sa má vykopať. Artefakty zlata sa našli v hroboch s kostrami (väčšinou mužskými), ako aj v symbolických pohrebiskách bez ľudských pozostatkov.
Analýza z posledných rokov potvrdila predpoklady vedcov – chalkolitické hroby skutočne obsahujú najstaršie zlaté poklady – sú datované do rokov 4560 – 450 pred našim letopočtom.
Nálezy naznačujú, že kultúra z Varny mala obchodné vzťahy so vzdialenými čiernomorskými a stredomorskými regiónmi. S najväčšou pravdepodobnosťou vyvážala kamennú soľ z bane Provadija-Solnicata. Ako mena sa mohli použiť škrupiny stredomorského mäkkýša Spondylus, ktoré sa nachádzajú v hroboch vo Varnskej nekropole a na ďalších chalcolitských lokalitách v severnom Bulharsku. Medzi nálezmi je aj zlatý bemerang, ktorého kolískou bola predtým považovaná Austrália. A tiež tu bola nájdená keramika pokrytá zlatou farbou a zároveň vypálená v peci.
Pozornosť vedcov tiež priťahovali dve postavy zlatých býkov, ktoré boli štandardnou mierkou dĺžky. Tieto artefakty majú pomer zlatého rezu, čo presne zodpovedá číslu Pi. A ako vysvetľujú bulharskí vedci, vynásobení známym číslom Fibonacci, dáva uhol základne Cheopsovej pyramídy.
Medzi zlaté predmety, ktoré sa našli na nálezisku vo Varne, patrí 10 veľkých aplikácií, veľké množstvo prsteňov, z ktorých niektoré boli na šnúrkach, dva náhrdelníky, položka považovaná za zlatý falus, korálky, zlatá podšívka pre luk, kamenné a medené sekery so zlatými ozdobami a luk so zlatými doplnkami. Do inventára je tiež zahrnutých veľké množstvo medených artefaktov – okrem sekier je tu aj kladivo, sekáč a medené šidlo. Nachádzajú sa tu aj artefakty z kameňa, kremíka, morskej mušle, výrobky z kostí, ako aj náramky z mušlí Spondylus a jedenásť elegantne zdobených keramických nádob.
Táto bohatá výplň hrobu vedcom umožnila dospieť k záveru, že tu bola pochovaná osoba s veľmi vysokým titulom. V jednom z hrobov obsahujúcich zlato z neskoršieho obdobia objavili náramok zo zlatých valcov na šnúre, ktorý je považovaný za najstarší artefakt zo zlata na svete, vytvorený ľudskými rukami. A v pohrebisku č. 36 (symbolická mohyla) archeológovia objavili viac ako 850 zlatých predmetov – diadém, náušnice, náhrdelník, náramky, opasok, zlaté kladivo – žezlo, model kosáka, dve zlaté platne zobrazujúce zvieracie modely 30 rohov – hláv rohatých zvierat. Artefakty boli pokryté zlatom vyšívanou látkou. Zlaté šperky tvorili obrysy ľudského tela s množstvom drahých šperkov na pravej strane. Podľa vedcov to znamená, že išlo o pohreb muža, ktorí mal kráľovské insígnie. Podobné „kráľovské“ pohrebiská sa našli aj v hroboch č. 1, 4 a 5.
Na rozdiel od pohrebísk obsahujúcich kováčske nástroje opísané vyššie, mohyly s maskami obsahujú hlinené vázy, šálky a ihly. Preto sa interpretujú ako ženské pohrebiská, ktoré zobrazujú bohyňu matku. Blízkosť ženských symbolických mohýl č. 2, 3 a 15 so symbolickými kráľovskými hrobmi č. 1, 4 a 5 sa interpretuje ako rituálne znázornenie posvätných manželstiev medzi kráľom a matkou bohyňou. Odborníci sa domnievajú, že týchto šesť pohrebísk bolo jadrom chalkolitickej nekropoly v bulharskej Varne a predchádzalo ostatným pohrebiskám.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info