O čo prichádzame, keď stále častejšie píšeme na klávesnici namiesto písania vlastnou rukou? Touto otázkou sa zaoberajú odborníci z oblasti neurobiológie a kognitívneho vývoja. Dokonca aj intuitívne cítime akési spojenie medzi písaním rukou, ktoré zahŕňa jemnú motoriku a všeobecným psychickým rozvojom. Niektoré výskumy priamo preukazujú toto spojenie.
Doktor psychológie Stanislav Deyen z francúzskej College univerzity hovorí: „V procese písania sa aktivujú jedinečné nervové spojenia. Pri písanom písme prebieha rozpoznávanie slov cez gestá prostredníctvom mentálnej simulácie. Existuje predpoklad, že tieto nervové spojenia pôsobia na proces učenia, spôsobom o ktorom sme nemali ani potuchy. Ale v skutočnosti sa tak učí oveľa ľahšie.“
Tieto predpoklady sa potvrdili výskumom doktorkou psychológie Karin Jamesovou z Univerzity v Indiane. Deťom, ktoré nevedeli čítať a písať, ukazovali kartičky so zobrazenými písmenami alebo postavami. Potom boli požiadané, aby reprodukovali to, čo videli jedným z troch spôsobov. Spojiť body na papieri, namaľovať to, čo videli na čistý papier, alebo napísať na počítači. Pritom mozog detí kontrolovali pomocou magnetickej rezonancie a zaregistrovanú aktivitu analyzovali.
Výsledky ukázali, že pre opätovné rozpoznanie obrazov hrá dôležitú úlohu spôsob, ktorým sa prvotne tento obraz ukotvil. Mozog detí, ktoré opakovali videné písmená svojou vlastnou rukou, vykazoval zvýšenú aktivitu v troch oblastiach zodpovedných za čítanie a písanie. Mozog detí, ktoré písali písmená na klávesnici, alebo spájali body na papieri, takú zvýšenú aktivitu nevykazoval. Karin Jamesová vidí dôvod tohto rozdielu nešablónovitosťou voľného písania rukou. Pri písaní symbolov musíme naplánovať operáciu a potom ho uskutočniť samostatne bez vzoru pred sebou a preto je aj výsledok nepredvídateľný a unikátny.
Táto variabilita je sama o sebe učebným nástrojom. Pri opakovanom písaní písmena neideálnej formy pri prvých pokusoch dieťa pracuje znovu a znovu s jedinečným výsledkom. Pritom mozog chápe, bez ohľadu na malé rozdiely, ktorými sa stokrát napísané písmeno A od seba líši, že písmenom A vždy zostane. Táto schopnosť identifikovať kľúčové znaky objektu sa formuje oveľa rýchlejšie, keď je vidieť rôzne formy objektu a nie predvídateľné rovnaké ako je to pri písaní klávesnicou.
V inej štúdií Karin Jamesová porovnáva skupinu detí, ktoré zapisujú písmená s deťmi, ktoré iba pozorujú proces písania. Výsledky ukazujú, že iba vlastné zapojené úsilie zapája motorickú oblasť mozgovej kôry. Inými slovami, iba pozorovanie písmen na obrazovke nenesie potrebnú účinnú učebnú záťaž.
Výhody samostatného písania vlastnou rukou sú nielen v rozoznávaní písmen. Výskum doktorky psychológie Virgínie Berningerovej z Washingtonskej univerzity ukázal, že písanie tlačeným písmom, písaným písmom a písmom písaným klávesnicou vyžaduje úplne iný druh činnosti s rôznorodým výsledkom.
Berningerová učila študentov 2 – 5 stupňa texty, ktoré oni tvorili rôznymi spôsobmi. Texty vytvorené deťmi písané vlastnou rukou sa nielen rýchlejšie vytvárali, ale boli oveľa emocionálnejšie a sýtejšie. Výsledky ukázali určitú súvislosť medzi písaným písmom vlastnou rukou a tvorením kreatívnych nápadov. Mozog detí, ktoré písali vlastnou rukou, ukázal pri skenovaní vyššiu aktivitu v oblastiach zodpovedných za pamäť a v oblastiach zodpovedných za čítanie a písanie.
Medzi písaním tlačeným a písaním písmom je podľa výskumu tiež rozdiel. Dysgrafia, ochorenie pri ktorom je narušená schopnosť písania, má rôzne formy u rôznych detí. U niektorých zostáva schopnosť písať tlačeným písmom a u iných schopnosť písať písaným písmom. Pri zrkadlovej dysgrafii, pri ktorej je narušená schopnosť čítania, sú tiež rozdiely, niektorí pacienti sú schopní čítať iba tlačené písmo a iní iba písané. To všetko naznačuje, že dve formy písania aktivujú rôzne spojenia v mozgu a zahŕňajú rôzne kognitívne zdroje.
Virgínia Berningerová predpokladá, že písanie vlastnou rukou písaním písmom trénuje schopnosť sebaovládania a v dôsledku toho môže byť kľúčom k liečbe dyslexie. Taktiež sa predpokladá, že písaním písaným písmom sa môže predchádzať dysgrafii.
Výskum na Princetonskej a Kalifornskej univerzite ukázal, že študenti sa učia lepšie, ak si poznámky zapisujú vlastnou rukou, ako keď ich píšu klávesnicou. Predpokladá sa, že písanie vlastnou rukou umožňuje priamo počas písania spracovanie jeho obsahu a určenie jeho štruktúry, a tým položenie základov pre pamäť a hlbokého pochopenia informácie.
