„Sociálni paraziti využívajú výsledky práce iných ľudí. Ale ktorý človek sa vedome dobrovoľne vzdá výsledkov svojej vlastnej práce? Keď to situácia umožňovala, tak sociálni paraziti konali zbraňami. Bolo zničených veľa štátov a vyhubených veľa národov. Ale keď sa sociálni paraziti zrazili s Rusmi, tak pochopili, že zbrane sú proti ním k ničomu a genetická vernosť k védickým tradíciám zmarí akýkoľvek pokus zaviesť otrockú ideológiu.
Vtedy paraziti začali konať inak, začali postupne zamieňať svetonázor. Viacrozmernosť a mnoho úrovní nahradili iba fyzicky pevnou realitou. Sociálni paraziti nahnali vedomie ľudí na najnižšiu úroveň. Znalosti o vplyve jemnohmotných tiel na fyzicky husté telo zamenili medicínou založenou na chirurgii a deštrukcii. Znalosti o éterickom a astrálnom tele zamenili psychológiou a vyššie emócie zviedli k najnižším ľudským potrebám. Koncepty o podstate človeka, živote a smrti zamenili religióznymi myšlienkami.
Totálna zámena svetonázoru priviedla k tomu, že človek svojím myslením a konaním nevychádza za hranice naviazaného spôsobu života. Vzdelanie zviedli k procesu formovania návykov človeka, aby bol súčasťou systému, jeho pracovnou časťou. To, čo sa formuje vo vedomí detí, nie je možné nazvať svetonázorom. Neučia ich spolupracovať s realitou, ale učia ich plniť niekým vymyslené algoritmy reprodukovania informácií a skutkov.
V takých podmienkach človek nedostáva informáciu požadovanej kvality, jeho genetika a podstata sa neodkryjú. Život prežitý človekom v práci pre systém sa stáva evolučným prázdnym kvetom. Utláčaný stav podstaty a genetiky človeka umožňuje sociálnym parazitom vplývať na neho plnou mierou a realizuje ideológiu otroctva.
Jedinou zbraňou proti sociálnym parazitom je prebudenie genetiky prostredníctvom plnohodnotného svetonázoru a aktívne vedomé konanie.“
Nikolaj Levašov
