Austrálski vedci zistili, že pri teplote vzduchu nad 26 °C zebričky spievajú ešte nevyliahnutým vtáčatám špeciálne piesne, ktoré ovplyvňujú ich vývoj v budúcnosti. Ukázalo sa, že tieto piesne zebričkám pomáhajú lepšie sa adaptovať k horúčavám: vtáčatá pomaly priberali na váhe a v budúcnosti dávali viac potomstva.
Sledovaním vtákov vo voľnej prírode si vedci všimli, že počas sedenia na vajciach rodičia komunikovali nielen medzi sebou, ale spievali aj svojim nevyliahnutým potomkom. Zafarbenie a tóny týchto piesní boli odlišné od obvyklých rodičovských rozhovorov a spievať zebričky začali až vtedy, keď teplota vzduchu prevýšila 26 °C.
Aby sa vyjasnilo, či tento spev hrá nejakú úlohu v ďalšom vývoji vtáčat, vedci uskutočnili experiment, v ktorom polovici nevyliahnutých vtáčat prehrávali danú pieseň a druhej polovici prehrávali iba hlasy rodičov. Po vyliahnutí všetky vtáčatá vrátili do voliéry k rodičom a sledovali ich ďalší vývoj.
Aj keď sa prehrávanie špeciálnej piesne hneď pri vyliahnutí neprejavilo na váhe vtáčat, ovplyvnilo to ďalší vývoj zebričiek. Ukázalo sa, že inak reagujú na horúčavu: pri vysokých teplotách vzduchu tieto vtáčatá priberali pomalšie. Všeobecne platí, že pomalé priberanie je považované za zlý ukazovateľ, ale pri vysokých teplotách malá váha môže byť výhodou, pretože telo sa ľahšie ochladí.
Keď zebričky dospeli, tak tie, ktoré počúvali špeciálnu pieseň ešte pred vyliahnutím, dávali viac potomstva, ako tie, ktoré túto pieseň nepočúvali. Tento výskum bol publikovaný v časopise Science.
Nedávno kanadskí vedci zistili, že zebričky – rodičia pri učení svojich potomkov spevu menia svoj tón podobne, ako keď ľudia „šušlú“ pri komunikácii s malými deťmi.