Módny priemysel je stále na očiach. Plytvajú obrovskými sumami peňazí na masívne reklamné kampane, ktorými sa snažia priemyselné giganty vytvoriť dojem a presvedčiť zákazníka, že ich odevné línie sú etické a tržby idú na ušľachtilé ciele.
1. Rýchla móda
Priemysel rýchlej módy (fast-fashion) je navrhnutý tak, aby vaše šaty vyšli z módy už za týždeň. Vy si ešte stále myslíte, že oblečenie v obchodoch je rozdelené do dvoch sezón jar – leto a jeseň – zima? V roku 2014 módny priemysel rozdelil oblečenie až do 52 mikro sezón. Nové trendy teraz prichádzajú do módy každý týždeň.
Cieľom rýchlej módy je kŕmiť spotrebiteľov maximálnym množstvom šiat a to tak rýchlo ako je to možné.
Tento biznis model funguje pod heslom: Nízka cena, nízka kvalita a veľa šumu.
Každý týždeň návrhári publikujú nové pohľady na módu, aby vštepili spotrebiteľovi pocit, že vlak už ušiel a nové oblečenie je potrebné kúpiť už po prvom nosení.
2. Zľavy v skutočnosti nie sú zľavy.
Nákupom oblečenia drahých značiek znalci módy dôverujú štítkom a slávnym menám známych módnych návrhárov. Ale napriek všeobecnej dôvere do obyčajných obchodných reťazcov s oblečením najčastejšie prichádza tovar ušitý na zákazku z krajín tretieho sveta alebo z vlastných nízko nákladových závodov z týchto krajín.
Veľké siete sa dohodnú s dizajnérmi a za odmenu predávajú veci pod ich značkou, aby neustále zvyšovali objem predajov. Nikdy si nekúpite lacno u predajcu, ktorý zamestnáva armádu marketingových odborníkov, môžete si kúpiť len tovar nízkej kvality.
3. Oblečenie je navrhnuté tak, aby sa rozpadlo.
Módni giganti rýchlej módy ako je H&M, Zara a Forever21 sa vždy starajú o krátku životnosť tovaru. Ich biznis model závisí od ochoty spotrebiteľov neustále kupovať nové oblečenie.
V prípade, že sa oblečenie rozpadá po prvom praní, spotrebiteľ by mal ísť inštinktívne kúpiť nové. „Obchody ako je H&M vypúšťajú stovky miliónov položiek ročne“, hovorí autorka štúdie Elizabeth Klein. „Dávajú nízku cenu na oblečenie a zarábajú svoj zisk produkovaním obrovských množstiev“.
4. Módne odevy sú plné toxických chemických látok, vrátane olova.
Podľa centra pre environmentálne zdravie, väčšina populárnych fast–fashion reťazcov stále predávajú odevy s obsahom olova. Peňaženky, opasky a topánky prekračujú všetky povolené limity.
Greenpeace preveril 12 veľkých značiek oblečenia (82 detských textilných výrobkov), vrátane takých značiek, ako sú: Disney, Adidas, Burberry, Primark, Gap, Puma, C&A a Nike. Každá značka obsahuje toxické chemické látky, ftaláty, nonylfenol, NPE, PFU, kadmium. Tieto chemické látky zostávajú na odevoch ešte zo závodov a môžu predstavovať vážnu hrozbu pre ich vlastníkov, najmä deti.
5. Lemovanie a flitre ukazujú na využívanie detskej práce.
Veľké množstvo odevov sa vyrába v malých závodoch v krajinách tretieho sveta alebo v tajných továrňach, kde pracujú celé rodiny. Často malé deti pomáhajú rodičom robiť zložité výšivky, keďže majú malé prsty. Stroje sú veľmi drahé a ručná práca dostupná a lacná.
Raz sme išli do fabriky na plyšové hračky do Foshan v Číne. Všetci pracovníci tam boli dovezení z ďalekých horských oblastí. Bývali v ubytovni v areáli fabriky a mali iba 4 dni voľna ročne, na čínsky nový rok. Pracovali a žili tam ľudia na smeny, pokiaľ jedna spala, druhá pracovala. Z areálu fabriky vychádzali veľmi zriedka, pretože severania nepoznali jazyk južných a báli sa, aby sa nestratili vo veľkom meste. Vtedy som pochopila, čo znamená lacný tovar, to je, keď do ceny nie je zarátaný ľudský život.
Ako sa môžeme stať viac uvedomelí spotrebitelia? Pestovať v sebe zmysel miery v svojich želaniach, kupovať miestne produkty, kupovať menej, kupovať oblečenie od nezávislých návrhárov.
Zdroj: Huffington Post
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info