Bolo to pravé peklo. Tanky horeli jeden za druhým. Pechota zaľahla za obrnenými jednotkami. Zmätení velitelia nemôžu pochopiť zdroj ťažkej paľby. Zdá sa, že páli celá batéria, každý úder je presne cielený. V nemeckej kolóne je 59 tankov, desiatky obrnených vozidiel, motocyklov a všetka táto sila je bezmocná proti paľbe Rusov. Odkiaľ sa zobrala táto batéria? Rozviedka hlásila, že cesta je voľná. Nemci ešte nevedeli, že v ich ceste stojí iba jediný ruský vojak, dvadsaťročný delostrelec Nikolaj Vladimirovič Sirotinin.
Nikolaj Vladinirovič Sirotinin sa narodil v roku 1921 v meste Orel. Pred vojnou pracoval v továrni „Tekmaš“ v Orle. 22 júna 1941 bol pri nálete ľahko zranený a po niekoľkých dňoch bol poslaný na front do oblasti Kričeva, v zostave 55 pešieho pluku 6 pešej streleckej divízii.
Na brehu rieky Dobrost, pretekajúcej v blízkosti obce Sokolniči, batéria, kde slúžil Nikolaj, stála približne dva týždne. Počas tejto doby sa vojaci stihli zoznámiť s obyvateľmi dediny a starší seržant Nikolaj Sirotinin sa vryl do ich pamäti ako tichý zdvorilý chlapec. „Nikolaj bol veľmi zdvorilý, vždy pomohol starším ženám vytiahnuť vodu zo studne,“ spomína si obyvateľka dediny Oľga Veržbickaja.
17. júla 1941 šiesty peší pluk ustupoval a starší seržant Nikolaj Sirotinin sa dobrovoľne prihlásil kryť ustupujúci pluk.
Nikolaj zaujal polohu na kopci v hustej vysokej raži neďaleko kolchoznej stajne, ktorá stála vedľa domu Anny Pokladovej. Z tejto pozície bola dobre viditeľná cesta, rieka a most. Keď sa na úsvite objavili nemecké tanky, Nikolaj rozstrieľal vedúci tank na moste a posledné obrnené vozidlo v kolóne, a tým prinútil kolónu zastaviť na ceste. Tým bola jeho úloha splnená, kolóna bola zadržaná a Nikolaj mohol ustúpiť k svojim, ale on zostal, veď ešte mal ďalších 60 nábojov a 76 milimetrové delo.
Podľa jednej verzie, pôvodne zostali kryť ustupujúci pluk dvaja ľudia – Nikolaj Sirotinin a veliteľ jeho batérie, ktorý stál pri moste a robil korekciu paľby. Ale potom bol ranený, ušiel k svojim a Sirotinin zostal bojovať sám.
Dva tanky sa pokúsili stiahnuť vedúci tank z mostu, ale boli tiež rozstrieľané. Obrnené vozidlo sa pokúsilo prebrodiť rieku Dobrost, ale uviazlo v bahnitom teréne, kde bolo následne rozstrieľané. Nikolaj zostreľoval tank za tankom. Nemci museli strieľať náhodne, keďže nemohli určiť presnú Nikolajovú polohu.
Počas 2,5 hodinového boja Nikolaj Sirotinin odrazil dva útoky nepriateľa, zlikvidoval 11 tankov, 7 obrnených vozidiel, 57 vojakov a veliteľov. Keď sa nemeckí vojaci nakoniec dostali k pozícii Nikolaja Sirotinina, mal už iba tri náboje. Ponúkli mu, aby sa vzdal, ale Nikolaj im odpovedal paľbou z karabíny.
Nadporučík štvrtej obrnenej tankovej divízie Henfeld si zapísal do denníka: „17. júla 1941 Sokolniči, neďaleko Kričeva. Večer sme pochovávali neznámeho ruského vojaka. Stál sám pri kanóne a dlho rozstrieľaval kolónu tankov, pechotu, až bol nakoniec zabitý. Všetci boli ohromený jeho odvahou… Oberst (plukovník) pred hrobom povedal, že pokiaľ by všetci vojaci Führera bojovali ako tento Rus, tak by dobyli celý svet. Trikrát vystrelili salvy z pušiek. Je to predsa Rus, je nutné také uctievanie?“ Dôstojník Henfeld padol v lete 1942 pri meste Tula, jeho denník sa zachoval a mohol doplniť informácie o nezvyčajnom boji.
Oľga Veržbickaja spomína: „V popoludňajších hodinách sa Nemci zhromaždili na mieste, kde stál kanón. Prinútili tam prísť aj nás miestnych obyvateľov. Vedela som nemecky, tak mi prikázali prekladať. Hlavný Nemec s medailou povedal, že takto musí vojak brániť svoju rodnú vlasť. Potom vytiahol zo svojho vrecka medailón zabitého vojaka s poznámkou, že kto to je a povedal mi: „Vezmi a napíš rodným, nech matka vie, akým hrdinom bol jej syn a ako zomrel.“ Ale ja som sa bála to urobiť… Vtedy mi vedľa stojaci mladý nemecký dôstojník vytrhol medailón aj papier a niečo drsné povedal.“ Nemci ešte dlho po pohrebe stáli pri kanóne a hrobe a počítali výstrely a zásahy.
V roku 1960 na mieste boja bol pri ceste postavený pamätník v podobe obelisku s menom hrdinu, pri ktorom je na podstavci nainštalované 76 milimetrové delo. V meste Kričev je nazvaná ulica Sirotinina. V múzeu vojenskej slávy v meste Orel sa uchovávajú informácie o Nikolajovi Sirotininovi.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info