Vedecké fakty
Bez poznania minulosti je nemožné správne pochopiť súčasnosť a predpovedať budúcnosť. Vieme, že národ zbavený dedičstva predkov je možné viesť kdekoľvek. Deväťdesiat percent informácií týkajúcich sa pravých dejín nášho slovanského národa, jeho pôvodu, najmä do doby nástupu kresťanstva, sú od nás skrývané až doteraz. Spomenieme len niektoré zamlčané vedecké dôkazy:
- V polovici 11. storočia sa dcéra Jaroslava Múdreho, princezná Anna, stala kráľovnou Francúzska. Princezná Anna, ktorá prišla z Kyjevskej Rusi, píše vo svojich listoch, že Paríž je jedná veľká dedina a Európu vôbec nevníma ako „osvietenú“ (originály sú doteraz uchovávané v archívoch). Priviezla so sebou do zapadnutej provincie, za ktorú bolo v tej dobe považované Francúzsko, aj časť knižnice. Niektoré časti z nej sa vrátili do Ruska až v 19. storočí a dostali sa do súkromnej knižnice Sulakadzaeva. Po jeho smrti vdova po ňom predala veľkú časť knižnice Romanovcom a odvtedy nikto viac o knihách nepočul. Iba malá časť kníh sa dostala do rúk iným zberateľom, medzi nimi aj Velesova kniha, z ktorej Miroljubov v roku 1942 urobil fotografie.
- V rokoch 1653 – 1656 bola uskutočnená náboženská reforma patriarchom Nikonom, po ktorej ho zatlačili do tieňa a prinútili ho na ekumenickej rade vzdať sa patriarchátu. Prečo tak urobili? Pretože do nástupu Nikona ako patriarchu, aj keď bolo kresťanstvo štátnym náboženstvom, väčšinou národa bolo vnímané iba ako nevyhnutná nutnosť. V tej dobe žili ľudia podľa noriem PravoSlavia, systému ideí a noriem života slovanského védizmu, vytvoreného na základe múdrostí mnohých tisícročí, podľa ktorých boli Slovania potomkami Rodu Nebeského a vnukmi Daždboga. Kresťanstvo začali nazývať pravoslávnym, aby uspokojili uši Slovanom a preniesli celý rad PravoSlávnych obradov do kresťanstva a pritom zmenili ich názvy, význam a zmysel. V rovnakej dobe, v roku 1682 v Rusku, bol vydaný príkaz na zničenie všetkých rodových, rodoslovných kníh obsahujúcich reálne dejiny slovanskej ríše, slovanských ruských rodov a rodokmeňov.
- Peter I. vykonal ešte jednu grandióznu reformu, ktorá mala obrovský vplyv na falzifikáciu dejín Slovanov. Zrušil patriarchát, uzákonil kresťanstvo ako štátne náboženstvo a fakticky sa stal jeho hlavou. Zmenil slovanský pôvodný kalendár v roku 7208 (1700) od uzatvorenia mieru (Slovania zmenili svoj kalendár, ktorý mal státisíce rokov, po vyhranej ťažkej vojne a začali datovať rokom 1, prvý rok po uzatvorení mieru s vtedajšou Čínou) a nariadil používať kresťanský kalendár na území Moskovskej Rusi. V jednej chvíli, jediným podpisom Petra I., sa rok 7208 zmenil na rok 1700. Takým spôsobom bolo Slovanom ukradnutých minimálne 5508 rokov dejín. Ešte stále sa nachádza veľa ruských kníh vydaných pred rokom 1700 v archívoch po celom svete datovaných starým ruským kalendárom a taktiež sa pôvodné datovanie zachovalo na mnohých kamenných pamätníkoch zo starších dôb aj napriek systematickému ničeniu a odstraňovaniu týchto faktov.
- V cárskom Rusku v dobe Alexeja Michajloviča Romanova existoval zákon, podľa ktorého sa vyznávanie pôvodnej viery prísne trestalo, do konca 18. storočia dokonca upálením (časté vykonávanie týchto trestov naznačuje, že vyznávanie starej viery nebolo zriedkavosťou). Niet divu, že mnohé pamätníky boli odstránené a zmizli bez stopy. Podobne sa v minulom storočí stratila v Petrohrade celá knižnica runových kníh patriaca zberateľovi A.I. Sulakadzevu.
- Zamlčovaniu dejín prispievajú aj zamlčané archeologické nálezy, ktoré nezapadajú do oficiálneho obrazu slovanskej histórie. Napríklad, objavenie ruín pohanského chrámu v meste Busk (Bužsk) so slovanskými nápismi a reliéfmi ešte v minulom storočí, ktoré sa vôbec neskúmajú a je na tento nález uvalené informačné embargo, aj keď boli popísané v špeciálnej literatúre autoritou akademikom B.D. Grekovom. Takých nálezov je veľmi veľa a nielen na území Ruska, ale aj celej Európy a Severnej Ameriky, no oficiálna história nás chce presvedčiť, že slovanský národ nemá žiadne významné dejiny.
Historické korene Slovanov siahajú milióny rokov späť
- V roku 1983 – 1984 bolo objavené na Sibíri, na rieke Lena, najstaršie osídlenie človeka Diring Yuryakch, ktoré leží v Jakutsku a je datované odborníkmi do obdobia 1 až 2 milióny rokov do minulosti!
V septembri v roku 1982 na pravom brehu rieky Leny, 140 km od Jakutska v oblasti Diring Yuryach, expedíciou Sibírskeho oddelenia akadémie vied SSSR pod vedením J.Molčanova, vo výške 105 – 120 m nad riekou, bolo objavené najstaršie osídlenie Slovanov do dnešného dňa. Osídlenie dostalo názov „Diring“. Výkopové práce osídlenia Diringu vo svojom meradle nemajú vo svete obdoby. Za 13 rokov bolo odkrytých 32 000 m2 vrstvy zodpovedajúcej osídleniu. Objavených bolo 4500 predmetov materiálnej kultúry Slovanov, vrátane nákov, rôznych nástrojov, zbraní atď., vek ktorých sa datuje od 1 do 2 miliónov rokov. Datovanie je určené najlepšími súčasnými archeologickými metódami a preverené geologicko-geomorfologickými, paleomagnetickými a inými najspoľahlivejšími metódami. Vykopávok sa zúčastnili aj archeológovia z USA, Kanady a Európy, ktorí boli, mierne povedané, z výsledkov v šoku. Zaujímavé je absolútne ticho o tomto unikátnom nálezisku.
Zdroj: Akadémia vied SSSR 1988
- Umelecké zobrazenia na angarských soškách nájdených na Sibíri privádzajú k záveru, že nositeľmi vysokého umenia paleolitu na Sibíri boli sibírania žijúci na rieke Angare pred 25 000 rokmi.
Zdroj: S.N.Novgorodcev, Sibírska prarodina, 2006
- V roku 1972 pri vykopávkach Ačinského paleolitického osídlenia v Minusinskej kotline v oblasti južnej Sibíri, datovaného do obdobia 18 000 rokov do minulosti, bol nájdený V.E. Laričevom zaujímavý artefakt. Išlo o vyrezávané žezlo z lešteného kla mamuta s celým radom priehlbín vytvárajúcich na povrchu pás v tvare sínusoidy. Bolo zistené, že číselná kombinácia jednotlivých priehlbín a zárezov vytvára číslicové rady zhodné s kalendárnym záznamom. Nájdené žezlo sa ukázalo starobylým kalendárom paleolitického človeka, s ktorým mohol vypočítať trvanie mesačného a slnečného roku a tiež trvanie ročných periód otáčania piatich planét: Merkúra, Venuše, Marsu, Jupitera a Saturnu. Tento kalendár dovolil svojmu používateľovi presne vypočítať čas zatmenia Slnka a Mesiaca.
- V šesťdesiatych rokoch minulého storočia v kamennej hrobke pri rieke Moločná (prítok Dnepra) bolo archeológmi O.N. Baderom a V.N. Danilenkom objavené starodávne písmo. Rozšifrovať toto písmo a odhaliť v ňom doteraz jeden z najstarších záznamov na Zemi, 7000 rokov pred našim letopočtom, sa podarilo odborníkovi na sumerológiu A.G. Kifišinu.
- Na severnom Kaukaze boli objavené slovanské slnečné mohyly – valy z obdobia asi 4000 rokov p.n.l.. Mohyly mali okrúhlu formu a boli obklopené pásmi menhirov. Na Konstantinovskej náhornej plošine, neďaleko mesta Pjatigorsk, boli objavené mohyly so špirálovými pásmi menhirov. V posledných desaťročiach vďaka použitiu metódy leteckého snímkovania boli objavené u celého radu mohýl – valov „fúzy“, podlhovasté, úzke, do oblúka sa tiahnúce kamenné kvádre na malom úzkom násype, ktoré sa tiahnu až niekoľko kilometrov od mohýl. Mohyly s fúzmi vytvárajú obrovské rôznorodé svastiky.
Zdroj: Metodika výskumu archeologických materiálov Severného Kaukazu. Výskumný ústav histórie a filológie Severné Osetsko
- Skupina šiestich valov mohýl, ktorá sa nachádza v Novoselickom rajóne Stavropolského kraja, bola preskúmaná v roku 1977 expedíciou Archeologického ústavu akadémie vied SSSR. Bolo nájdených niekoľko slovanských pohrebísk orientovaných západ – východ. Nádoby tmavo-šedej farby guľovitého tvaru s mierne splošteným dnom a vylešteným povrchom vyrobené z výborne vypálenej hliny, bronzové šidlo, bronzové dláto, sekera bronzová, dva prstene z bieleho minerálu, zlatý prívesok a zlaté koliesko. Datovanie bolo po expertízach stanovené na obdobie 3000 rokov p.n.l..
Zdroj: R.M. Minčaev, Kaukaz bronzového veku, 1975
- Na jar v roku 1987 na juhu Čeljabinskej oblasti bolo objavené starodávne mesto Arkaim. Ďalšie výskumy vykonané archeológmi G.B. Zdanovičem a N.B. Vinogradovom priviedli k objaveniu celej krajiny miest, kde žili ľudia s rozvinutými znalosťami metalurgie, poľnohospodárstva, stavebníctva, architektúry a s kozmologickými vedomosťami. Vykopávky v Arkaime sa vedú priebežne doteraz. Datovanie starobylých miest Arkaimu je stanovené na viac ako 5000 rokov.
- Nálezy archeológov v oblasti Permu na Urale potvrdzujú existenciu rozvinutého obchodného centra už 300 rokov pred naším letopočtom. Okrem toho, v oblasti južného Uralu, okolo dediny Čandar, v roku 1999 profesor Čuvyrov so svojou skupinou objavil kamennú platňu, na ktorej bola nanesená reliéfna mapa západo-sibírskeho regiónu. Vrchná vrstva na kamennej platni bola vyrobená z neznámeho vysoko kvalitného materiálu doteraz neznámymi technológiami. V súčasnosti zatiaľ podobnú mapu nie je možné vyrobiť. Celá mapa mala plochu niekoľko futbalových ihrísk. Okrem prirodzeného reliéfu krajiny je na nej systém kanálov celkovej dĺžky 12 000 km, šírky 300 až 500 m. Na kamennej platni sa nachádzajú znaky runového písma.
V rokoch 1991 až 1993 zlatokopovia na rieke Narada na východe Uralu našli veľa záhadných špirálovitých kovových predmetov. Veľkosť týchto špirálok sa pohybuje od troch centimetrov až do neuveriteľných 0,003 milimetra. K dnešnému dňu sa na rôznych miestach v blízkosti riek Narada, Kožim a Balbanju a tiež v potokoch Vetvistyj a Lapčevož našli tisíce týchto záhadných predmetov, väčšinou v hĺbke od dvoch do dvanástich metrov. Sú vyhotovené z rôznych materiálov, tie väčšie z medi a tie najmenšie z wolfrámu (bod tavenia 3410 °C) a molybdénu (2650 °C).
Výskumom týchto predmetov bola poverená Ruská akadémia vied v Syktyvkare (hlavné mesto bývalej republiky Koma v SSSR), ďalej AV v Moskve, Petrohrade a výskum sa robil aj v Helsinkách vo Fínsku. Presné merania týchto mikroskopických predmetov ukázali, že proporcie špirál sú vyhotovené podľa zlatého rezu. Všetky výskumy dávajú nálezom vek od 20 000 do 318 000 rokov. Pokiaľ by sme zobrali len vek 20 000 rokov do úvahy, nastáva otázka, aká civilizácia bola schopná pred 20 000 rokmi vyrobiť nanotechnológiu, ktorú nie je možné ešte vyrobiť súčasnými metódami?
To je len niekoľko zo stoviek nálezov na slovanských územiach. G. Sidorov a jeho skupina nadšencov profesionálov organizuje expedície každý rok po území Sibíri a Kaukazu. G. Sidorov hovorí, že na území Sibíri sú stovky pozostatkov veľkých miest a osídlení, „sú oblasti, kde natrafíme na veľké pozostatky rozvinutých miest aj každých niekoľko kilometrov. Artefakty sa veľakrát povaľujú len tak na povrchu a sú pritom tisícročia staré.“ Kompetentné úrady asi vedia prečo zakazujú aj oficiálnym archeológom robiť vykopávky voľne na východ od Uralu.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info