Pavučina bola využívaná v ľudovom liečiteľstve už v dávnych časoch. S rozvojom medicínskych znalostí boli tajomstvá jej použitia zabudnuté, ale v súčasnosti tento materiál vyvoláva záujem vedcov. Pavučinu je možné považovať za jedinečný prírodný prostriedok na účinné a rýchle ošetrenie rôznych hnisavých a ťažko hojivých rán, ako sú rezné rany a uhryznutia.
Pavúky produkujú pavučinu zo špeciálnych trubíc a jej základ tvoria bielkoviny – alanín, glycín a serín. Podľa svojich vlastností je pavučina podobná lymfe – hlavnému prvku ľudského imunitného systému. Hlavným špecifikom pavučinového vlákna je to, že zvonku tvrdne a vnútri zostáva tekutým. Týmto sa vysvetľuje jej elastickosť a vysoká pevnosť.
Vzhľadom na svoje jedinečné vlastnosti mala pavučina jedno z dôležitých miest v arzenáli liečiteľov. Používala sa tiež v tibetskej medicíne a severoamerický Indiáni ju používali na liečbu rán. Stačí priložiť pavučinu k rane a po krátkej dobe sa začne rana hojiť. Najprv sa zníži teplota, stratí sa opuch a bolesť a začne sa regenerácia tkanív.
Pokiaľ ste sa zranili a nemáte po ruke lekárničku, tak nájdite pavučinu, opatrne ju sformujte do „hniezda“ o niečo väčšieho ako je rana a priložte na ranu. Pred tým je potrebné pavučinu očistiť od zbytku hmyzu. Efekt nedá na seba dlho čakať.
V starovekej medicíne bola pavučina používaná na zastavenie krvácania a liečenie ťažkých hnisajúcich rán, vrátane rezných rán a uhryznutí. Pomocou pavučiny sa liečila bolesť v ušiach, na to pavučinu sformovali do klbka, varili v ružovom oleji a umiestnili do ušného kanálu. Pavučina sa tiež využívala pri liečbe malárie. Pavučinu zrolovali do dvoch guliek veľkosti lieskového orecha, jedna sa prehltla hneď po prvom záchvate a druhá pred začiatkom druhého.
Pokiaľ chlieb rozmiesime s pavučinou, bude to dobrý prostriedok na hojenie rán. V tibetskej medicíne sa pavučina cení ako antiseptický a hemostatický prostriedok.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info