Ešte pred sto rokmi Rusov a Bulharov nevpúšťali do etruských siení, a to najmä pokiaľ boli v skupinách. Milovníci literatúry, dokonca aj stredoškolskí študenti, ktorí mali v čerstvej pamäti ešte hodiny staroslovančiny, pri pohľade na etruské nápisy zostali prekvapení.
Bez väčších problémov začínali čítať etruské písmená zprava doľava, zľava doprava, kdekoľvek, kde uvideli nápis – na tanieri, helme, zrkadle. Pre ľudí bolo vyriešenie tajomstiev radosť a ako viete, to je najhoršia vec pre odborníkov na etruský jazyk – čo ak vyriešia záhadu!
Pred sto rokmi Rusi a Bulhari chápali a mohli čítať texty, pretože iba so znalosťou vtedajšej abecedy, nehovoriac o staroslovančine, gréčtine a latinčine, pochopili, že jedno písmeno môže znamenať slovo aj slabiku. V tom čase bolo v abecede viac písmen, takže intuitívne dekódovanie bolo oveľa jednoduchšie ako v súčasnosti. Reforma ruského jazyka spôsobila, že myslenie sa stalo plochým a lineárnym, eliminovala sa rôznorodosť, zložitosť a rozsah chápania.
Časopis „Etruscan studies“, ktorý vychádzal vo Florencii od roku 1927, pravidelne publikoval práce „vynikajúcich výskumníkov“ z rôznych univerzít po celom svete, ktorí „pracovali“ celé roky v pote tváre nad záhadami dávneho národa. V tomto prípade je hlavným problémom – pôvod Etruskov a ich jazyk. Avšak skutočnosť, že už na začiatku 19. storočia niekoľko prominentných vedcov S. Chiampi, A. Čertkov a F. Volansky dokázali slovanský pôvod jazyka a kultúry Etruskov, ako keby „odborníci“ nevideli. Ako aj diela súčasných vedcov P. Oreškina a G. Grineviča.
Chiampi, Čertkov a Volansky dešifrovali etruské texty tak brilantne, že je jednoducho nemožné pochybovať o správnosti ich metódy čítania. Je iba možné predstierať, že nič také nebolo.
V záujme spravodlivosti je potrebné poznamenať, že mnohí významní predstavitelia Talianska, historici, hovorili otvorene o slovanskej povahe Etruskov. Napríklad taliansky Jovan de Rubertis v článku „Slovanské osady v Neapolskom kráľovstve“ uvádza, že v roku 1468 Slovania založili v Taliansku tieto mestá: Montemiro, Sanfelice, Tavenna, Seritello.
„Etruskovia zaviedli v Taliansku zákony, boli prví vo filozofii, geometrii, žreci, stavitelia miest, chrámov, vynálezcovia vojenských strojov, lekári, umelci, sochári, agronómovia …“
F. Dempster, taliansky historik (1619)
V slovníku Stephanusa Byzantinusa (527 – 565) sa uvádza, že „Etruskovia sú slovanským kmeňom“. Etruskovia sa nazývali Rassénami, Rasou. V dôsledku toho má aj písmo názov „Rassénske obrazovo zrkadlové písmo (molvica)“.
Talentovaný dešifrovateľ starovekých jazykov P. Oreškin v knihe „Babylonský fenomén“ tiež poukazuje na zvláštnosť rassenského písma – zrkadlového obrazu. Oreškin tieto šikovné techniky nazýva zložitým systémom starovekých Rassénov.
Etruskovia stavali mestá z dreva a kameňa, vybavili ich vodovodom a systémom komunikácií, ovládali umenie dobývať rudu, metalurgiu a všetky druhy remesiel. Obľubovali sa kúpať v kúpeľoch a saunách, nosili husté dlhé brady, vykonávali rituály spaľovania mŕtvych a uctievali si ich pamiatku, podobne ako Rusi. Tvorili veľké umelecké diela a vyzdobovali verejné miesta.
Talianske múzeá a súkromné zbierky sú napchaté úžasným etruským umením. Pred viac ako dvetisíc rokmi ovládali Etruskovia takmer celý Apeninský polostrov, boli vládcovia západných morí, preto sa vyznali v obchode, navigácii a v stavbe lodí. Talentovaní a zruční ľudia národa Etruskov pracovali, tvorili a vytvorili základ pre vychvaľovanú kultúru „Starovekého Ríma“.
Viktória Chortová
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info