Čína – ekologický zločinec číslo jedna
Ekologická situácia v Číne je v súčasnosti taká vážna, že predstavuje hrozbu nielen pre zdravie obyvateľov krajiny a zachovanie prirodzenej rovnováhy, ale ovplyvňuje aj otázky domácej politickej stability, medzinárodných vzťahov a klimatickú nerovnováhu planéty. V krajine sa stav pôdy, riek, jazier, morí katastroficky zhoršuje, rozloha lesov a zelene klesá, zároveň klesá aj kvalita a zásoby pitnej vody.
Rýchly a aktívny rozvoj Číny spôsobuje obrovské a nenapraviteľné škody na ekológii krajiny. Úroveň znečistenia ovzdušia, riek a miest v krajine je jednou z najvyšších na svete. Jedným z hlavných problémov je znečistenie ovzdušia, najmä vo veľkých mestách, ktoré dosahuje katastrofálnu úroveň. V dvoch tretinách miest je maximálne povolené znečistenie ovzdušia prekročené päťkrát.
Podľa vedeckých štúdií čínskych štátnych orgánov najväčšiu časť látok znečisťujúcich ovzdušie tvoria najmenšie častice vznikajúce pri spaľovaní uhlia, výfukové plyny a dym z priemyselného a domáceho priemyslu a pecí.
Najakútnejším problémom je jedovatý smog
Asi 80 % čínskych tepelných elektrární funguje na spaľovanie uhlia, ktoré je z hľadiska emisií CO2 najškodlivejšie pre životné prostredie. Je hlavným zdrojom znečistenia ovzdušia v krajine a robí z neho jedného z hlavných vinníkov globálneho otepľovania na planéte. Okrem emisií oxidu uhličitého má Čína tiež vedúce postavenie v emisiách z uhoľných baní biogénneho metánu, čo zvyšuje skleníkový efekt.
Modernizácia hospodárstva Číny – zvýšenie počtu závodov a tovární, ako aj stavenísk, si vyžaduje neustále zvyšovanie výroby elektrickej energie. S cieľom uspokojiť neustále potreby tohto rozvoja, Čína v najbližších rokoch plánuje otvoriť viac ako 500 nových tepelných elektrárni. Pritom Čína podpísala Kjótsky protokol, aj keď celkom špecificky: pri podpise sa použil článok, ktorý nestanovuje prísne limity emisií pre krajiny s rozvojovými ekonomikami.
Kvalita vody – nevhodná dokonca aj na zavlažovanie
Pokles zásob a zhoršenie kvality vody je ďalším vážnym environmentálnym problémom v Číne, v ktorom je 75 % riek a jazier a 90 % podzemných vôd silne znečistených. Voda mnohých riek je natoľko toxická, že nie je vhodná ani na zavlažovanie. Vypúšťanie priemyselnej odpadovej vody navyše spôsobilo, že voda v čínskych riekach je nevhodná na pitie a chov rýb. V mnohých mestách je podzemná voda kontaminovaná fenolmi, kyanidmi, ortuťou a zlúčeninami arzénu.
Kontaminované sú aj okolité moria, do ktorých sa dostala ropa, ťažké kovy a iné škodlivé látky. Z väčšej časti sa odpadové vody vypúšťajú priamo do vodných objektov bez akejkoľvek úpravy.
Iba do jednej z najväčších riek Ázie – Jang-c‘-ťiang sa vypúšťajú miliardy ton neočistenej odpadovej vody. Navyše jazerá a rieky vysychajú a kvôli extrémne veľkej spotrebe podzemnej vody sa desiatky miest prepadávajú do zeme. Pod mnohými čínskymi mestami, ako sú Peking, Šanghaj, Hanzhou, Sian, atď. sa vytvorili najväčšie podzemné duté krátery na svete. Niektoré budovy sa prepadávajú do podzemia, na iných sa objavujú trhliny, ničia sa mosty, železnice.
Rozvoj priemyslu a poľnohospodárstva, nehovoriac o domácich potrebách obyvateľstva, vedie každý rok k spotrebe stále väčšieho množstva vodných zdrojov. V dôsledku rýchleho hospodárskeho rastu voda odchádza z krajiny, jazerá sa vyparujú, rieky vysychajú a ľadovce sa topia.
Okrem toho zníženie prietoku vody a znečistenie odpadových vôd vytvára veľké nebezpečenstvo a vedie k tragickým dôsledkom na prirodzenú rovnováhu v stredoázijských regiónoch susediacich s Čínou.
Degradácia pôdy. Mestá a obce zapĺňa piesok a prach
Na vyriešenie potravinového problému v podmienkach absolútneho rastu populácie sa v Číne uskutočnila nekontrolovaná orba nových pozemkov. Pre obilniny boli zabrané milióny hektárov pasienkov, dokonca sa vysušili a zasiali aj vodné plochy na neresenie rýb v pobrežných oblastiach.
Obrábaná pôda je znečistená tuhým priemyselným odpadom a trpí nadmerným využívaním pesticídov a minerálnych hnojív. Zároveň boli všade vyťažené lesy. Všetky tieto kroky viedli k degradácii pôdy v krajine, rozširovaniu púští a rozširovaniu areálov prírodných katastrof.
Ďalším faktorom, ktorý hral nepriaznivú úlohu v pôdnych podmienkach v Číne, bola prudko zvyšujúca sa potreba mäsa a vlny a pasenie obrovských stád hovädzieho dobytka. To zasa viedlo k deštrukcii vrchnej vrstvy pôdy, jej uvoľneniu a premene na prach a piesok. Len z Pekingu sa ročne odvezie pol milióna ton piesku. V posledných rokoch púšť pohltila niekoľko tisíc dedín. Dezertifikácia pôdy vedie k ďalšiemu problému – zvýšeniu počtu prachových búrok. Vzduchové prúdy do iných krajín ročne odvejú desiatky miliónov ton prachu a sadzí.
Miera znečistenia a stav pôdy sú v Číne štátnym tajomstvom. Ministerstvo životného prostredia prinajmenšom týmto zdôvodnilo svoje odmietnutie zverejniť úplné výsledky prieskumu pôdy. Čínska vláda mnoho rokov popierala vážne znečistenie vody a vzduchu a len nedávno uznala tieto problémy, keď sa vážnosť situácie stala úplne zrejmou pre všetkých. Na rozdiel od vody a ovzdušia, ktorých kritickú kvalitu je ľahké určiť aj bez špeciálnych analýz, miera priemyselného znečistenia a pôdne podmienky si vyžadujú špeciálne štúdie, ktoré úrady odmietajú zverejniť. Dajú sa len odhadovať hrozné čísla, ktoré sú pred ľuďmi skrývané.
Rakovinové dediny
Environmentálne problémy Číny nevyhnutne viedli k vážnemu zhoršeniu zdravotného stavu obyvateľov krajiny. Znečistenie vody, atmosféry a pôdy sa každým dňom zhoršuje a ovplyvňuje predovšetkým stav živých organizmov. Kyslé dažde sú zaznamenávané na jednej tretine územia krajiny, čo značne poškodzuje zdravie ľudí. Ovplyvňujú oči, spôsobujú akútnu konjunktivitídu a zápal dýchacích ciest, čo vedie k bronchiálnej astme, kašľu, pľúcnym ochoreniam.
Podrobné štúdie Svetovej banky poukazujú na masové úmrtia ľudí v krajine z dôvodu smogu – každoročne zomrie z tohto dôvodu 750 000 ľudí. Podľa rovnakých štúdií sa viac ako 60 tisíc ľudí stalo obeťami používania kontaminovanej vody a zomrelo na choroby gastrointestinálneho traktu, infekčné ochorenia pečene a obličiek.
Znečistenie životného prostredia vedie k masívnym onkologickým ochoreniam, na ktoré podľa odborníkov každý rok zomrie 1,4 milióna ľudí. Počet pľúcnych chorôb – tuberkulóza a rakovina pľúc – je taký vysoký, že sa detegujú celé „rakovinové dediny“. Podľa jednej z výročných správ Svetového inštitútu pre zdroje v roku 2010 bolo v 29 z 31 provincií Číny identifikovaných 459 takýchto „rakovinových dedín“.
Environmentálna katastrofa v Číne sa, samozrejme, stala veľkou záťažou pre zdravie obyvateľov a zdrojom nepokojov a protestov ľudí žijúcich v krajine, ktorá predstavuje skutočnú environmentálnu hrozbu pre celý svet. Obavy a protesty obyvateľov krajiny, ktoré sa od roku 2011 čoraz častejšie vyskytujú, ohrozujú vnútornú politickú stabilitu.
V mnohých regiónoch Číny vypukli nepokoje z dôvodu problémov životného prostredia. Najvýraznejšie z nich sú protesty proti výstavbe závodu na spracovanie medenej rudy na juhu v provincii S‘-čchuan, proti fungovaniu chemickej továrne v provincii Liaoning v meste Dalian, proti expanzii ropnej rafinérie vo veľkom prístavnom meste Ningbo. Skutočné environmentálne nepokoje boli spôsobené plánmi orgánov vybudovať kanalizačné potrubie do mora na likvidáciu odpadu z papierne v Qidongu neďaleko Šanghaja. Kanalizačné potrubie v rámci projektu malo vypúšťať odpad priamo do rybárskeho prístavu.
Bezprecedentné tempo hospodárskeho rozvoja krajiny a snaha po nekontrolovanej spotrebe už priviedli Čínu k environmentálnej katastrofe. Situácia v Číne je taká ťažká, že ovplyvňuje takmer všetky oblasti spoločnosti, od znečistenia životného prostredia a ohrozenia zdravia a života obyvateľstva až po problémy s vnútornou politickou stabilitou a imidž krajiny vo svete. Nakoniec ekologická situácia v Číne vážne zhoršuje globálnu ekologickú a klimatickú situáciu na planéte.
J. Vlasova
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info