Oficiálna veda považuje Sibír za pravlasť Mongoloidov. Ale stále viac súčasných vedcov a bádateľov z rôznych krajín vyvracia tento chybný názor. Ich tvrdenia sú založené na výsledkoch archeologických výskumov a nie na fiktívnych predstavách falzifikátorov histórie.
Riaditeľ Nemeckého archeologického ústavu profesor Dr. Hermann Parzinger, uznávaný člen mnohých akadémii vied, sa domnieva, že práve predstavitelia europoidnej bielej rasy žili na väčšine územia strednej Ázie od neolitu až do obdobia Skýtov a až potom sa na tomto území začala objavovať mongoloidná rasa.
„Zistili sme, že europoidná rasa žila v strednej Ázii až do doby Skýtov. Potvrdila to aj múmia skýtskeho bojovníka, vysokého blondína, ktorá sa našla v permafroste horného Altaja.“ Tieto argumenty nemeckého archeológa sa vzťahujú na výsledky vykopávok mohyly Aržan-2 zo 7. storočia pred naším letopočtom, ktorá sa nachádza v Tuve, v Údolí kráľov. V tejto mohyle sa našli veľmi prepracované artefakty zo zlata, jantáru, železa, dreva, ktoré nasvedčujú o technicky rozvinutej spoločnosti. Práve týchto vykopávok sa Dr. Parzinger osobne zúčastnil.
Ak boli pôvodní obyvatelia Sibíri belosi, ukazuje sa, že práve Sibír je ich pravlasťou a nie Európa, ako to hlása oficiálna história. Ukazuje sa, že „hordy mongoloidov“ „v žiadnom prípade nerobili nájazdy do Európy zo vzdialených oblastí Sibíri. A nielen Skýti, ale aj Húni a „Mongolo-Tatari“ tiež nemali nič spoločné s Mongoloidmi, inak by na dobytých územiach vrátane Slovenska zanechali jasné mongoloidné genetické a kultúrne stopy, nehovoriac o mongoloidských pohrebiskách.
Preto nie je možné vyčísliť hodnotu nálezu v mohyle Aržan-2. Podľa vedúceho stredoázijskej expedície, vedeckého pracovníka múzea Ermitáž K. Čugunova, nálezy v mohyle Aržan-2 nemajú v archeológii obdobu, pretože výskumné štúdie tejto mohyly prevrátili existujúce predstavy o ázijskej nomádskej kultúre, ako aj o pôvode a vývoji skýtskeho umenia, ktoré prišlo z pobrežia Čierneho mora zo Strednej Ázie.
Tieto závery potvrdzujú aj výsledky vykopávok na náhornej plošine Ukok na Altaji, uskutočnených v mohyle Ak-Alach-3. V nej bola objavená múmia ženy bielej rasy, tzv. „Altajská princezná“. Tento nález tiež patrí do skýtskej archeologickej kultúry z doby železnej (VI. – III. storočie pred naším letopočtom), ktorej hlavné nálezy sa našli na území horného Altaja, ale nositelia tejto kultúry žili aj na susediacich územiach Kazachstanu a Mongolska.
Je príznačné, že už dávno pred týmito archeologickými nálezmi, ešte v 19. storočí francúzsky antropológ P. Topinar a ruský vedec G. Grum-Gržimajlo písali o strednej Ázii ako o mieste obývanom bielou rasou. Na území severnej Číny existujú zaujímavé archeologické nálezy múmii belochov, ako aj odkazy na civilizácie bielych ľudí žijúcich severne od Číny v čínskych historických kronikách.
To všetko ešte raz svedčí o tom, že v stredoveku sa pod záštitou Vatikánu uskutočnilo globálne falšovanie histórie, ktorého hlavným cieľom bolo zatajiť poznanie skutočnej histórie prisťahovalcov a potomkov legendárnej arktickej civilizácie Hyperborei. Z toho istého dôvodu si oficiálna veda usilovne „nevšíma“ všetky artefakty týkajúce sa Veľkej Tartárie a Hyperborei.
Skutočná história úplne vyvracia západné historické mýty o „Slovanoch – divochoch“, o ich chýbajúcich starodávnych historických a kultúrnych koreňoch a Sibíri ako rodisku mongoloidnej rasy. Rusi vlastne nikdy nedobývali Sibír, pretože to bolo vždy ruské územie aj po zániku Veľkej Tartárie. Preto sa oddiel Jermaka v boji proti Kučume tešil širokej podpore sibírskych védskych Rusov, ktorí boli domorodým obyvateľstvom Sibíri.
Všetky takzvané „malé národy“ prišli na Sibír, keď tam už žili „svetlovlasí a modrookí bohatieri“, čo sa uvádza aj v ich ústnych tradíciách a mýtoch. Ako vidíme, informácie získané z týchto mýtov malých národov Sibíri sa potvrdzujú aj archeologickými nálezmi.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info