Pravidlo je vlastne celkom jednoduché – čím neskôr bude dieťa nosiť obuv – tým zdravšia bude jeho noha. Avšak vzhľadom na klímu mnohí z nás potrebujú obuv na nohách 9 mesiacov z 12, preto je veľmi dôležité zvoliť obuv, ktorá bude chodidlo minimálne deformovať.
Výsledky výskumov publikované v renomovaných lekárskych časopisoch:
Vplyv obuvi na výskyt plochých nôh. Bolo vyšetrených 2300 detí.
Analyzovali sme stopy nôh 2300 detí vo veku od 4 do 13 rokov, aby sme stanovili vplyv obuvi na výskyt plochých nôh. Účinok u detí, ktoré používali obuv, bol 8,6 %, v porovnaní s 2,8 % u detí, ktoré nepoužívali obuv (menej ako 0,001). Významný rozdiel medzi tými deťmi, ktoré nosili väčšinou obuv a deťmi bez obuvi, bol pozorovaný vo všetkých vekových skupinách, a to najmä v prípade detí s celkovo slabšími väzmi.
Ploché nohy boli najčastejšie pozorované medzi deťmi, ktoré nosili obuv s uzavretou špičkou, menej často medzi tými, ktoré nosili sandále alebo papuče, a najmenej často medzi bosonohými. Naše údaje naznačujú, že nosenie obuvi v ranom detstve narúša (spôsobuje poškodenie) vývoj normálneho pozdĺžneho oblúka chodidla.
Druhá štúdia skúmala dospelých s formovanými kostrami. Účastníci boli rozdelení do skupín podľa toho, kedy začali nosiť obuv – do 6 rokov, medzi 6 a 15 a po 16. A tiež, koľko hodín denne strávili v obuvi. Plochá noha bola pozorovaná najvýraznejšie v skupine obutých do 6 rokov, ktorí strávili viac ako 8 hodín denne v obuvi, a ďalej menej s čoraz neskorším začatím nosenia obuvi. Okrem toho rozdiel zostal aj po randomizácii podľa faktoru nadváhy, čo tiež ovplyvňuje vývoj plochých nôh.
Odporúčania Dr. Simona Wiklera z knihy Take Off Your Shoes and Walk.
Ako obuv škodí naším nohám
Väčšina Američanov má problémy s nohami, ale nevedia o tom. Nespočetné množstvo ľudí v Amerike trpí poruchami držania tela v dôsledku poškodených chodidiel, ľahko sa unavia a stávajú sa náchylnými na degeneratívne choroby.
Zistil som, že urobiť chodidlá silnými a zdravými je ľahké. Poviem vám, čo je na to potrebné. Ťažkosti pri riešení problémov s chodidlami sú spôsobené neznalosťou príčiny.
V roku 1933 som vyštudoval Podiatrickú školu (odbor medicíny, ktorý študuje štruktúru a liečbu chorôb nôh). Na Temple University som sa kvalifikoval ako špecialista na prácu s poškodenými nohami. Naučili ma pomáhať tým, ktorí trpia problémami s chodidlami: zrezať mozole, keratinizované oblasti a zarastené nechty, ako správne aplikovať obväzy a obklady na nohách. Takáto pomoc však nikoho nevyliečila. Špecialisti ako ja nemohli zabrániť problémom s chodidlami, pretože nevedeli o ich príčinách.
Táto smutná situácia mi nevyhovovala a prinútila ma pokračovať v štúdiu. Čítal som o tejto téme ešte viac kníh, zúčastňoval som sa vedeckých stretnutí, hovoril som s poprednými lekármi a napriek tomu som získal veľmi málo, čo by mohlo priniesť konečnú úľavu viacerým z mojich pacientov.
Od roku 1935 do roku 1943 som pracoval vo všeobecnej nemocnici v okrese Lancaster. Väčšina z tých, ktorí ma prišli navštíviť na kliniku a v mojej kancelárii, mala istý stupeň plochých nôh. Niektorým z nich priniesli masáže a obväzy dočasnú úľavu, ale nedokázali ich vyliečiť. Vtedy, ako aj teraz, obchodné spoločnosti považovali za výhodné predávať špeciálne ortopedické vložky tým, ktorí trpia plochými nohami. Ale bohužiaľ tieto vložky málokedy poskytli uspokojivý účinok. Ľudia, ktorí dúfali, že sa pomocou týchto pomôcok zbavia problémov s nohami, chodili z jedného obchodu s obuvou do druhého, od jedného lekára k druhému a nakoniec naplnili celé krabice rôznymi vložkami, ale bezvýsledne.
Spýtal som sa skúsenejšieho lekára v nemocnici, čo sa podľa jeho názoru dá urobiť, aby ľudí zbavil problémov s nohami. „Takéto problémy sú chronického stavu, ktoré sú pozorované dlhodobo,“ uviedol. „Snažiť sa nájsť ich príčinu a odstrániť ich je strata času. Buďte spokojní s tým, že ľuďom poskytnete aspoň úľavu.“
Tisíce teórií
Pri každej príležitosti som hovoril s pacientmi a pýtal som sa, čo robia, aby vyriešili problémy s chodidlami. Nenašli sa spôsoby, ako sa ich zbaviť. Počas viac ako 3 000 rozhovorov som počúval, ako pacienti opisujú všetky obvyklé a nezvyčajné liečby chodidiel. Niektorí dokonca aplikovali medené platničky na päty, aby sa zbavili statickej elektriny, alebo spali s nohami smerom na severný pól, aby magnetické pole vytiahlo napätie z ich nôh.
Bolesť v nohách nie je jediná vec, ktorú ľudia chceli odstrániť. Zdalo sa, že problémy s chodidlami spôsobujú únavu a bolesť celého tela. Povedali mi slová, ktoré ortopédi počúvajú od vyčerpaných pacientov znova a znova: „Keď ma bolia nohy, bolí ma všetko.“
V 70. rokoch 19. storočia sa otec Sebastian Kneipp, rakúsky kňaz, preslávil svojím spôsobom riešenia únavy a sprievodných bolestí. Jeho liečba spočívala v tom, že si ľudia zložili topánky a chodili naboso po rannej rose. Úspešnosť liečby prisúdil liečivým vlastnostiam vody.
Na začiatku tridsiatych rokov minulého storočia sa vydali desiatky tisíc Američanov na púť do Kanady, aby zažili „zázračné“ manipulácie Dr. Mahlona Locke s nohami. Záujem o tieto manipulácie ako prostriedku na zmiernenie únavy bol taký, že príslušný kurz sa vyučoval na Temple University. Absolvoval som tento kurz a pokúsil som sa doplniť moje vedomosti o manipulácii s nohami, výmenou názorov s ostatnými. Takéto manipulácie stále aplikujem na svojich pacientoch, aby som dosiahol dobrý výsledok, ale už vtedy som si uvedomil, že s nimi nedokážem vyriešiť problémy s nohami, ani pomôcť odhaliť ich príčiny.
Dr. Rafe Dye zo Sandy Lake predstavil nový spôsob obnovenia funkcií chodidla nepretržitým aplikovaním obväzu na konci 30. rokov. Jeho metóda spočívala v tom, že prinútila pacienta kráčať – odvaľoval sa od päty k špici, a nie chodiť vnútornou časťou chodidla, ako to robia ľudia s plochými nohami. Vďaka tejto metóde sa chladné bezkrvné nohy zohriali pri zvýšenej svalovej aktivite, znížila sa necitlivosť prstov a obnovili sa neprítomné nervové reflexy. Priaznivé zmeny nastali nielen s nohami, ale zlepšilo sa aj držanie tela. V niektorých prípadoch sa napravili už príliš široké bedrá dôsledkom menšieho napätia pri chôdze. Už som viac nepochyboval o tom, že choroby chodidiel prispievajú k zlému držaniu tela a výskytu sprievodných chorôb. Bolo dôležité zistiť príčinu a spôsoby, ako predchádzať problémom s nohami. Čoskoro potom som našiel vyčerpávajúce dôkazy o príčine chorôb chodidiel.
Bosý a zdravý
Pri návšteve lodeníc počas druhej svetovej vojny som si všimol, že ženy, ktoré sú zamestnané pri stavebných prácach, nosia rovnaké voľné uzavreté šlapky ako muži a pohybujú sa pri práci s ľahkosťou, akú som nikdy nevidel u amerických žien. Zdalo sa, že v skutočnosti si ich nohy užívali nedostatok podpory, o ktorej ma vždy učili, že ju potrebujeme. Zhromaždil som ďalšie dôkazy v prospech tohto pozorovania. V Portoriku, pri cestovaní do vnútrozemia, kde mnohí ľudia majú tendenciu chodiť naboso, som bol prekvapený zistením, že všetci títo ľudia majú rovné, nezdeformované prsty na rozdiel od stlačených prstov na nohách od topánok, ktoré som videl a liečil v Spojených štátoch.
Po návrate do praxe som pokračoval v používaní metód manipulácie a nanášania obväzov v rámci pomoci chorým s plochými nohami, táto liečba však mala nepopierateľné nevýhody.
Napríklad efektívna liečba vyžadovala podráždenie spôsobené mesačnou aplikáciou lepiacej náplasti na citlivú pokožku. Skúšal som metódy vyvinuté krátko predtým, napríklad použitie tvarovaných topánok a pomôcok na udržanie rovnováhy chodidla, ale ľuďom sa často nepáčila miera úľavy, ktorú dostali, a určite sa nikdy z choroby nezotavili. Ukázalo sa, že hľadanie dočasnej úľavy pre tých, ktorí majú problémy s chodidlami, nie je spôsob, ako tento problém vyriešiť. Potrebná bola liečba alebo profylaxia na základe znalosti príčin. Aké sú však tieto príčiny?
V lekárskych knižniciach som sa zoznámil s množstvom štúdií, ktorých výsledky spolu s tým, čo som videl, dokázali, že ľudia zvyknutí chodiť naboso nemajú spomínané problémy s chodidlami. V nasledujúcich rokoch som cestoval do Mexika, Kostariky, Jamajky a na Haiti. Okrem silných prstov na nohách a svalnatých nôh sa ich obyvatelia, ktorí neustále chodili naboso, mohli pochváliť úplným nedostatkom plochých nôh. Všetci mali vynikajúce držanie tela a ani jeden z nich nevedel, čo je to chronická únava. Bolo mi zrejmé, že problémy s chodidlami spôsobujú niektoré vlastnosti obuvi. Ktoré?
Odpoveď dáva dieťa
Odpoveď som našiel už v Spojených štátoch, keď som pracoval s chlapcom vo veku dva a pol roka. Jeho prsty boli stlačené úzkymi topánkami a keď kráčal, rozťahoval nôžky typickým spôsobom pre dieťa s plochými nohami. Rýchlo sa unavil, neustále sa chcel nosiť a pri chôdzi často padal. Spýtal som sa chlapcovej matky, prečo kupuje topánky, ktoré stlačujú detské prsty do tvaru špice topánky. Veď z tohto dôvodu boli chlapcove prsty tak slabé, že ich nemohol len tak ohnúť. „Mali by ste si pre neho kupovať dostatočne široké topánky,“ povedal som jej.
„Skúšala som,“ odpovedala. „Vzala som ho do najlepšieho obchodu s obuvou v meste a predali mi najširší pár topánok, aké mali.“
Aj keď chlapcova noha nebola príliš široká, tieto topánky tlačili prsty zo strán. Jeho matka sa vrátila do obchodu s obuvou a požiadala o najširšiu obuv, ktorú bolo možné objednať.
Tieto topánky boli dostatočne široké, aby nestláčali chlapcove ploché chodidlá, ale nezostal priestor na roztiahnutie prstov a s rastom chodidla museli topánky opäť pritlačiť prsty k sebe. Hrubá tvrdá koža a podrážka neumožnili voľnému pohybu zvyšku chodidla. Keď som si spomínal na zdravé nohy a silné prsty na nohách ľudí, ktorí neustále chodia naboso, navrhol som na zvyšok leta odobrať dieťaťu topánky úplne.
To leto som mal dostatok príležitostí sledovať chlapcove nohy pri chôdzi. Nemohol som si pomôcť, ale premýšľal som nad tým, čo v prvých dvoch rokoch jeho života deformovalo jeho nohy a prinútilo ho chodiť ako človeka trpiaceho plochými nohami. Celé mesiace som sledoval každý pohyb jeho prstov na nohách, každý ohyb jeho členkov, ako zdvíha svoje nohy, ako sa jeho nohy prvýkrát dostanú do priameho kontaktu so zemou.
Potom sa stal zázrak. Nakoniec sa chlapec prestal spoliehať na oblúky nôh a začal chodiť rovno a normálne. Nakoniec som pochopil dôvod plochých nôh a zdroj problémov s chodidlami. Pretože detské prsty boli neustále pritláčané k sebe topánkami, jeho telo si muselo nájsť ďalšiu oporu: namiesto oslabených, zaťatých prstov sa ňou stala vnútorná časť jeho chodidiel a otočená smerom von na udržanie rovnováhy. Potom som pochopil, prečo sa ľudia vytrvalo spoliehajú na napätý vnútorný oblúk chodidla, ktorý nikdy nebol určený na neustálu podporu, a prečo sú na konci každého kroku nútení s bolesťou odrážať sa od zeme, používajúc oblúky nôh a nie prsty.
Chôdza naboso zvýšila plochu opory chlapca o prsty a dodala im silu. Keď stál, jeho silné prsty sa teraz mohli od seba vzdialiť, čím vytvorili významnú oblasť prednej opory pre svoju váhu. Teraz už naozaj využíval prsty na nohách pri státí a chôdzi – počas hry sa dokonca často staval aj na prsty na nohách. Jeho ploché nohy zmizli. Pretože sa rovnováha chodidla zlepšila, zriedka padal. Už viac nežiadal, aby ho niesli a bol menej unaveným.“
V súčasnosti už je na trhu veľký výber tzv. bosej obuvi, čiže barefoot obuvi, ktorá rieši problémy chodidiel. Barefoot topánky majú nulový drop, čiže nulový sklon medzi špičkou a pätou topánky. Toto je obzvlášť dôležité u malých detí, ktoré sa ešte len učia chodiť, pretože pri podpätkoch, tak veľmi obľúbených u ortopedickej obuvi, sa mení os tela a celkový postoj, deti vytŕčajú brucho a prehýňajú sa v drieku, aby vyrovnali rovnováhu a nespadli. Z tejto obuvi je potom nerovnomerné zaťažovanie kĺbov a nábeh na zlé držanie tela a skoliózu a deti si vytvárajú návyk na dupanie pätami a teda zlý návyk prirodzenej chôdze. Opätok je časť za pätou, ktorá je zvyčajne vystužená, aby držala tvar nielen topánky, ale aj nohy. Opätok je dôležitý pri patologických javoch s nohami. Malé deti majú bežne vbočené členky a dávať im topánky s pevnou podporou je ako chodiť s barlou. Vyzujete a problém nezmizne. Na vbočené členky je dôležitý pohyb a práca svalov celého tela. Opätok by mal byť mäkký a bez výstuhy.
Veľmi dôležitým kriériom je špička topánok, ktorá je anatomicky tvarovaná a rozšírená, aby v nej prsty mali dostatok miesta a mohli pracovať ako pri bosom chodidle. Podrážka barefoot obuvi je hrubá maximálne 5 mm, je mäkká, ohybná do všetkých strán a rolovateľná, t.j. topánočky sa dajú zrolovať do ruličky. Je potrebné cítiť povrch pod nohami, aby nohy mali stimul a vedeli pracovať, ale zároveň, aby boli chránené. Ďalším kritériom barefoot obuvi je, že nemajú žiadnu podporu klenby, pretože klenba a svaly v nej musia na jej vytvorenie pracovať a jej používanie vedie žiaľ k jej oslabeniu. A veľmi dôležitým kritériom u každej obuvi je dostatočný nadmerok do dĺžky a šírky. Deti, ale aj dospelí, by mali mať nadmerok do dĺžky približne 1 cm a do šírky 1 – 2 mm z každej strany. Návody, ako správne zmerať deťom nôžky, ale i sebe, nájdete v obchodoch/e-shopoch so zameraním na barefoot obuv.
Zdroj: https://www.matrioska.eu/blog/ako-neznicit-detom-chodidla