Z knihy G. Sidorova:
– Pamätáš si, že vás v škole učili o prvotnopospolnej spoločnosti? – usmial sa Pomor popod fúzy. – Že je to primitívna sociálno-ekonomická formácia a podobne. V skutočnosti vzťahy v komunite umožňujú spoločnosti ľahko sa zbaviť zdegenerovaných osôb, pretože sú v komunite viditeľné. V nej sú ako na dlani.
A čo je nemenej dôležité, komunita vyžaduje od človeka prejav duchovnosti a hromadenie vedomostí. Čím svedomitejší a ušľachtilejší človek, čím vyšší je jeho potenciál lásky, potenciál vedomostí a zručností, tým viac sa teší úcte v komunite. Komunita je rodina, iba veľká. Spája ľudí svojimi, spravidla spravodlivými zákonmi, kde ľudia žijú v rámci potrebného a dostatočného. Potrebné veci dáva komunita v prvom rade mladým rodinám alebo tým, ktoré sú do nej prijaté. Ale všetko, čo presahuje dostatočné množstvo, sa stáva majetkom komunity. A čím viac človek dáva komunite, tým viac je v nej rešpektovaný.
Spomeň si, ako Makarenko vychovával svojich zverencov. Iba prostredníctvom vzťahov v komunite. Pretože spoločenstvo aktivuje v človeku mechanizmus pre rast jeho duchovnosti. „Čím si lepší, tým viac ťa potrebujú!“ – to je heslo komunity. Je zlé? Čo z toho vyplýva? – pokračoval Dobran Glebič. – Áno, skutočnosť, že komunálne vzťahy neroztrhávajú vedomie podstaty od vedomia tela. V komunite sa človek vyvíja, či chce alebo nie. Mení sa k lepšiemu. Preto v komunitách sa ľuďom v živote spravidla darí, menej chorľavejú a dlhšie žijú.
Také sú štatistiky, Gera, – usmial sa rozprávač. – Napríklad, nemusíme ísť ďaleko: v našej komunite nie sú prakticky žiadni chorí ľudia a žijeme, kým nás to baví. Napríklad moji rodičia sú živí a plní energie, aj napriek tomu, že som načal osemdesiatku.
Z posledných Glebičových slov sa mi otvorili ústa. Má už cez sedemdesiat?! Predo mnou sedel maximálne päťdesiatnik – šesťdesiatnik, plný sily a zdravia! A má dve mladé manželky, ktoré ho milujú!
– A kde žijú tvoji rodičia? – Opýtal som sa.
– Neďaleko odtiaľto, na gazdovstve. Uvidíš ich čoskoro. Majú svoj vlastný dom a svoje vlastné hospodárstvo …
„Koľko manželiek má tvoj otec?“ – Chcel som sa opýtať, ale nič som nepovedal.
– V dedinách okolo nás žijú prisťahovaní kresťania – potomkovia Novgorodčanov,- pokračoval rozprávač vo svojej téme. – Už dávno stratili svoje komunitné vzťahy. A preto sú to úplne iní ľudia. Môžeš medzi nimi stretnúť kohokoľvek: opilcov a opustených, aj ktorí nie sú morálne čistí, a chorejú na všetky choroby a ich dĺžka života je ako v meste. Do sedemdesiatky sú z nich veľmi starí ľudia …
Keď dokončil svoju myšlienku, Dobran Glebič chvíľu premýšľal.
– To, o čom teraz hovoríme, – povzdychol si, – by malo vedieť aj dieťa. Kresťania sa však pokúsili tieto vedomosti ľuďom zobrať. V tom je problém. Teraz chápeš, prečo mýty o Hyperborejcoch hovoria, že žili tak dlho, ako chceli a odchádzali, keď sa nasýtili života do sýtosti.
– Rozumiem, – usmial som sa.
– Naši predkovia len žili v súlade so svojou povahou…
Z knihy Georgija Sidorova: Chronologicko–ezoterická analýza rozvoja súčasnej civilizácie 3.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info