CNN: IQ za posledných niekoľko desaťročí neustále klesá a na vine sú faktory prostredia, tvrdí nová štúdia.
Nórski vedci analyzovali IQ nórskych mužov narodených v rokoch 1962 až 1991 a zistili, že IQ sa každé desaťročie zvyšovalo o takmer 3 percentuálne body u tých, ktorí sa narodili v rokoch 1962 až 1975, potom však došlo k trvalému poklesu u tých, ktorí sa narodili po roku 1975.
Testovaných bolo 730 000 nórskych mužov. Všetci muži nastúpili do základnej služby v rokoch 1970 až 2009, kde sa vykonávali povinné IQ testy.
Analýza ukázala, že muži narodení v roku 1962 mali vyššie skóre ako muži narodení v roku 1991. Tí, ktorí sa narodili v roku 1991, dosiahli o päť bodov menej ako tí, ktorí sa narodili v roku 1975, a o tri body menej ako tí, ktorí sa narodili v roku 1962.
Zaujímavé je, že v Nórsku došlo v 70. a 80. rokoch k zmene školského vzdelávania.
Podobné štúdie z Dánska, Spojeného kráľovstva, Francúzska, Holandska, Nemecka, Austrálie, Fínska a Estónska preukázali podobný klesajúci trend v skóre IQ, uviedol Ole Rogeberg, starší pracovník v Ragnar Frisch Centre for Economic Research v Nórsku a spoluautor novej knihy.
„Dôvody, prečo sa IQ v priebehu času zvyšovalo a v súčasnosti klesá, sú spôsobené vonkajšími faktormi,“ uviedol Rogeberg, ktorý je presvedčený, že zmena nemá nič spoločné s genetikou.
„Nie preto, že hlúpi ľudia majú viac detí ako inteligentní, hrubo povedané. Má to niečo spoločné s prostredím, pretože rovnaké rozdiely vidíme aj v rámci rodiny,“ uviedol.
Medzi tieto faktory prostredia patria zmeny vo vzdelávacom systéme a mediálnom prostredí, výživa, menej čítania a viac online, uviedol Rogeberg.
Skorší nárast IQ bol v súlade s efektom Flynna, čo je termín pre dlhodobé zvyšovanie inteligencie, ku ktorému došlo v 20. storočí, pravdepodobne v dôsledku lepšieho prístupu k vzdelaniu, tvrdí Stuart Ritchie, postdoktorand v kognitívnych vedách. Už aj samotný Flynn však teraz pokles ukazovateľov uznal.
Vedci už dávnejšie uprednostňujú použitie génov na vysvetlenie rozdielov v inteligencii pred environmentálnymi faktormi. Nový výskum však toto myslenie obracia naruby.
Inteligencia je dedičná a vedci dlho predpokladali, že ľudia s vysokým skóre IQ budú mať deti, ktoré budú mať tiež nadpriemerné skóre. Ba čo viac, myslelo sa na to, že ľudia s nižším skóre budú mať viac detí ako ľudia s vysokým skóre IQ, čo podľa Rogeberga bude časom viesť k zníženiu skóre IQ a „otupia“ všeobecnú populáciu.
Každý, kto videl film „Idiokracia“, už môže byť oboznámený s týmito myšlienkami. Podľa Ritchieho je vo vedeckej komunite predstava, že hlúpi rodičia budú mať viac detí, a tým sa zníži celkové IQ populácie, známa ako teória dysgénnej fertilnosti.
Štúdia skúmala IQ bratov narodených v rôznych rokoch. Vedci zistili, že namiesto toho, aby boli podobní, ako naznačuje genetické vysvetlenie, sa skóre IQ medzi súrodencami často výrazne líšilo.
„Hlavným zaujímavým zistením nie je pokles IQ,“ uviedol Ritchie. „Čo je zaujímavé na tomto článku, je to, že dokázali preukázať rozdiel v skóre IQ v rovnakých rodinách.“
Štúdia nielenže ukázala rozdiel v IQ medzi deťmi tých istých rodičov, ale pretože autori mali odhady IQ rôznych rodičov, ukázalo sa, že rodičia s vyšším IQ mali tendenciu rodiť viac detí, čo vylučovalo teóriu dysgénnej plodnosti ako hnaciu silu za poklesom IQ hodnotenia a zdôrazňovalo úlohu okolitého prostredia.
Aké presne faktory prostredia spôsobujú zmeny inteligencie, zostáva relatívne nepreskúmané.
Podľa Ritchieho je prístup k vzdelaniu v súčasnosti najpresvedčivejším faktorom pri vysvetľovaní rozdielov v inteligencii. V samostatnej štúdii, ktorá ešte nebola zverejnená, sa spolu s kolegami pozreli na existujúce výskumy, aby preukázal, že dlhšie školské pobyty sa priamo premietnu do vyšších skóre IQ.
Je však potrebný ďalší výskum, aby sa lepšie pochopili ďalšie faktory prostredia, ktoré sa pravdepodobne spájajú s inteligenciou. Robin Morris, profesor psychológie na King’s College London, ktorý sa nezúčastnil Ritchieho výskumu, naznačuje, že tradičné metódy merania inteligencie ako IQ test môžu byť v dnešnom uponáhľanom svete neustálych technologických zmien zastarané.
„Podľa môjho názoru si musíme uvedomiť, že tak, ako sa čas mení a ľudia čelia rôznym intelektuálnym skúsenostiam, ako sú napríklad zmeny vo využívaní technológií, napríklad na sociálnych sieťach, tak sa vyjadruje aj inteligencia. Vyučovacie metódy sa musia prispôsobiť takýmto zmenám,“ povedal Morris.
V novej vedeckej štúdii „Začína hniloba zhora?“ sa argumentuje, že prírast IQ sa v 20. storočí spomalil a od polovice 90. rokov sa vo vyspelých krajinách pozoruje pokles.
Vedec Michael Scheyer, spoluautor správy, pre Euronews uviedol, že od roku 1995 „veľká sociálna sila bránila rozvoju detského myslenia a každým rokom sa problém zväčšoval“.
Táto „sociálna sila“ zahŕňa pokrok v technológiách, ako sú herné konzoly a smartfóny, ktoré zmenili spôsob, akým deti medzi sebou komunikujú, vysvetlil.
„Vezmime si napríklad 14-ročných Britov. To, čo 25 % z nich dokázalo v roku 1994, môže v súčasnosti urobiť iba 5 %,“ dodal s odvolaním sa na matematické a vedecké testy.
Fínsko, Nórsko a Dánsko stratili od polovice 90. rokov priemerne 0,23 IQ bodu ročne. Aj keď sa tieto straty môžu zdať malé, autori správy tvrdia, že naznačujú významné dlhodobé účinky.
„S predpoveďou na generáciu (30 rokov) stratí Fínsko 7,49 bodu všeobecného IQ, Dánsko – 6,48 bodu a Nórsko – 6,50 bodu,“ píše sa v správe.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info