„Sú to sociálni paraziti, ktorí najviac kričia o svojich obavách o celé ľudstvo, o potrebe „demokratizácie“ spoločnosti atď. Koniec koncov, demokracia, alebo skôr pseudodemokracia, je najlepším krytím pre sociálnych parazitov, pretože umožňuje každému konkrétnemu sociálnemu parazitovi ľahko sa vyhnúť zodpovednosti za svoje parazitické činy. Nakoniec, keď sa rozhodovalo kolektívne, zdalo sa, že nemá kto odpovedať, teda aj trestať sa nemôžu všetci! V lepšom prípade nájdu niekoho extrémneho, ktorého najmenej ľutujú, a povesia mu „všetko na krk“ a potom ho preložia na inú zodpovednú prácu! A je to!
Pseudodemokracia je ideálnym únikom od zodpovednosti, ideálnym spôsobom, ako oklamať masy ľudí a skrývať svoju parazitickú podstatu. Vždy, keď sa zodpovednosť za to, čo sa stalo, prenesie na všetkých spoločne – je to známka aktivity sociálnych parazitov! A aby to všetko lepšie skryli, prišli s voľbami sociálnych parazitov každé štyri roky, keď tí, ktorí dali svojim voličom predvolebné sľuby, opustia svoje posty a namiesto nich prídu iní, ktorí dajú v zásade takmer presne tie rovnaké sľuby ako tí, ktorí odišli …
A tí, ktorí odišli, si svoje zlyhanie vysvetľujú tým, že nemali dostatok času na splnenie svojich sľubov. Sociálni paraziti často ponúkajú plány na „záchranu“, ktorých dokončenie trvá pätnásť až dvadsať rokov! A to je nevyhnutné, aby ak náhodou boli zvolení na druhé volebné obdobie, nemuseli odpovedať na otázku, prečo sa ich sľuby nesplnili! A tak, keď príde termín splnenia sľubov – nie je sa koho pýtať, pretože tí, čo sľubovali, sú už dávno „bez práce“! Je to veľmi šikovný trik, ako sa vyhnúť zodpovednosti! Takže demokracia alebo, správnejšie, pseudodemokracia je šikovný nástroj, ktorý vymysleli sociálni paraziti na klamanie más…“
Nikolaj Levašov
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info