Všimli ste si niekedy, ako niektoré rastliny, najmä trávy, ozelenejú po hromobití? Nie je to optický klam. Naozaj sú zelenšie, a to v dôsledku elektricky nabitého vzduchu, ktorý je takto schopný uvoľniť dusík vo vodorozpustnom stave.
Dážď a blesky. Keď blesk udrie do zeme, dostane sa do nej veľké množstvo dusíka. Istý zdroj udáva, že denne sa pri 1800 bleskoch na rôznych miestach planéty vytvorí 250 000 ton prirodzeného dusíka. Na niektorých miestach to môže znamenať ročne viac než 100 kg na hektár. Dusík prináša aj dážď – v niektorých oblastiach až 22 kg na hektár za rok.
Síra prichádza tiež s dažďom v množstve okolo 45 kg na hektár za rok. Dažďová voda obsahuje aj kyselinu uhličitú, z ktorej sa v pôde uvoľňuje oxid uhličitý, potrebný pre proces výživy rastlín. Ročne padajú na zem milióny ton zrážok, a ak si uvedomíme, že rastliny pozostávajú takmer spolovice z uhlíka, zistíme, aké je to dôležité. Ukazuje sa, že dažďom sa dostávajú do zeme aj vzácne nerastné látky, ako je selén a molybdén.
Sneh dodáva pôde nielen dusík, ale aj fosfor a ďalšie minerály. Obsahuje o 40 percent menej ťažkej vody ako voda v tekutom stave. Ťažká voda je taká, ktorej molekula obsahuje namiesto obyčajného vodíka deutérium, čiže vodík s neutrónom v jadre. (Označuje sa D2O na rozdiel od obyčajnej vody H2O). Podľa ruských vedcov, ktorí túto problematiku skúmali, spomaľuje ťažká voda niektoré chemické a biologické procesy v rastlinách. Keď sa molekuly ťažkej vody odstránia, rastliny rastú rýchlejšie. Prejavuje sa to v oblastiach s krátkym letom a veľkým množstvom snehu, napríklad na Aljaške.
Aj hmla prispieva k úrodnosti pôdy, najmä pri morskom pobreží, kde obsahuje veľké množstvo jódu, dusíka a chlóru.
Prach, hoci býva nepríjemný, má aj svoje dobré stránky. Obsahuje nerastné látky, organickú hmotu a často značné množstvo prospešných organizmov, životne dôležitých pre vývoj rastlín. Prach je unášaný tisícky kilometrov a udrží sa vo vyšších vrstvách atmosféry veľmi dlho, až kým ho dážď nesplaví. Mnohí odborníci sú presvedčení, že prach je jeden z najdôležitejších zdrojov pri obnove minerálov vo vyčerpanej pôde a že obsahuje aj baktérie, ktoré sú dôležité pre zdravý pôdny život.
Z knihy Louise Riotteovej „Mrkva ľúbi paradajky“.