Les je živým zdrojom potravy. Samotné jedlo tam rastie úplne sebestačne, len musíte vedieť, čo je jedlé, a potom môžete žiť v lese a byť vždy sýty…
Vedec a profesor Anatolij Izmodenov tvrdí, že človek potrebuje na úplné šťastie iba les, ktorý ho nakŕmi, napojí, zohreje aj vylieči. Anatolij experimentoval na sebe – do tajgy odišiel bez zásob potravín. Vo vreckách mal iba zápalky a zošit s ceruzkou na poznámky. Vedec niekoľkokrát prekročil horské pásmo Sichote-Aliň na Ďalekom východe a došiel až do Tatárskeho prielivu. Chabarovský vedec objavil novú vedu.
Anatolij Izmodenov (27.11.1930 – 20.10.2016) bol praktický vedec. Kandidáta vied obhájil v 37 rokoch a doktorát v 67 rokoch. A na 30 rokov medzi tým zmizol v lese. Anatolij Grigorievič Izmodenov bol doktorom poľnohospodárskych vied, profesorom, akademikom verejnej Akadémie netradičných a vzácnych rastlín (ANiRR) a cestovateľom. Bol to on, kto objavil novú vedu v našom storočí! Volá sa siledia – od silva (les) a edio (potrava). Teda veda o lesných potravinách, lesných produktoch. Ak sa predtým hovorilo iba o lesných nedrevných produktoch alebo agroforeste – poľnohospodárstve v lese alebo agrolesníctve, teraz bolo možné tieto pojmy rozšíriť. Aký je však zmysel nového učenia?
-
Veľký v oblasti potravinovej bezpečnosti ľudstva, – povedal Anatolij Izmodenov. – Ako brať do úvahy, vyhodnocovať, určovať vzorce a nakladať s nimi podľa potreby a učiť sa, ako správne používať lesné produkty a to bez ujmy na prírode – to je úloha novej vedy.
Anatolij Izmodenov napríklad spojil všetky liečivé rastliny do takzvaných saluberov – zoznamu 1100 názvov stromov, kríkov a bylín. A viac ako polovicu z nich, respektíve 683, sám preštudoval a spočítal produkty, ktoré je možné z týchto rastlín získať.
-
Jeden vedec sa ma spýtal, prečo je potrebné študovať brezovú šťavu? Vypi ju a je to! A huby? Zjedzte ich a je to! – hovorí Izmodenov. – Ale toto je najhlbšia chyba ľudstva – takto zaobchádzať s lesnými produktmi! Musíme v prírode preskúmať a zostaviť zoznam všetkých produktívnych rastlín a všetkých produktov v prírode (rastlina môže byť jedna ale produktov môže dávať desiatky). To znamená zistiť, čo sa dá z rastlín jesť na Matke Zemi, aké rastlinné zdroje sú využiteľné pre ľudský život …
Anatolij napríklad dôkladne preštudoval všetko, čo sa týka brezovej šťavy. Okrem užitočných vlastností skúmal, koľko si z brezy môžete vziať a ako to urobiť správne, aby ste ju nepoškodili, aké veľké zdroje sú jej v lese, či existuje nejaká zákonitosť v „plodných“ rokoch pre brezovú šťavu.
Podľa Anatolija sa príroda nevyznačuje súcitom. Napríklad je celkom dobrou tradíciou dať v zime živý vianočný stromček do bytov. Potrebujete len vedieť, kde môžete rúbať stromy bez poškodenia lesa a kde nie.
-
Rastlina je veľmi citlivá na ľudskú činnosť a tá zatiaľ prichádza do konfliktu s prírodou. Nedávno som urobil prepočet: koniec koncov, Chabarovsk bol najzelenší v Rusku a po Omsku sa umiestnil na druhom mieste. A teraz? Vytvoril som výpočet drevnatej vegetácie: kríky a stromy na mnohých miestach v meste, samozrejme selektívne. A prekvapilo to, že nemáme zdravé stromy a kríky. Všetky sú choré! Je pravda, že bulváry a zeleň stále žijú, ale že rastliny opúšťajú Chabarovsk, to je skutočnosť. A po rastlinách môžeme zmiznúť aj my.
Za potravinami do lesa.
-
Solídny človek a celý život sa zaoberá nejakými bobuľami, koreňmi, – hovoril o sebe so smiechom Izmodenov. Tak sa nad ním smiali mnohí, až kým nepreukázal, že jeho aktivity sú veľmi vedecké a užitočné pre ľudstvo.
Anatolij Izmodenov bol prvý, kto vyvinul celú vedu o vytvorení v ruskej tajge celoročných tovární uzavretého typu (nevyčerpateľná výroba, nepretržitá po celé roky a ročné obdobia roka) pre integrované spracovanie a využitie zdrojov tajgy. Valentín Coj (zástupca Štátnej dumy Ruskej federácie, predseda koncernu „Expa“) sa veľakrát obrátil na vedca so žiadosťou o radu. V tej dobe mal pán Coj farmy na ženšen a včely. Anatolij Izmodenov navyše vytvoril teóriu osvojenia lesných produktov v dvoch smeroch: surovinová základňa pre ťažbu a genofond pre rastlinnú výrobu. Napokon, je známe, že človek skultivoval a adaptoval na poľnohospodárstvo nie viac ako 5 % rastlín vytvorených prírodou. Je tu teda ešte veľa práce.
Izmodenov dva roky nekonzumoval žiadne civilizované jedlo. Skúmal, čo cítil primitívny človek, keď žil v tajge, keď tam bol dostatočný rastlinný základ. – Nebral som si so sebou nič: žiadnu múku, žiadne cereálie, žiadnu soľ, žiaden cukor. Jedol som iba rastliny, – spomína.
-
Organizmus nepociťoval nedostatok, – hovorí vedec. – Samozrejme, že človek sa dnes v lese cíti neobvykle: potrebuje zjesť kotlety, cmúľať cukríky – to je psychologický faktor. Ale v prírode je všetko, čo je pre ľudský organizmus potrebné.
Pred výskumom vedca sa populácie rastlín Eleutherococcus a Aralia nepoužívali ako produkt (liečivé korene). Farmakológovia z Prímorskej oblasti uznali ich hodnotu a Izmodenov identifikoval zdroje, režim použitia a vyzval ľudí: zbierajte, jedzte!
Vedca možno navyše nazvať objaviteľom „zimných potravín“. Našiel ich asi 30. Napríklad v zime si namiesto čaju môžete uvariť čagu (brezová huba) – obsahuje veľa glukózy. Alebo žuť bielu svidinu – taký ker z čeľade drieň (drieň) s malinovými stonkami.
-
Eleuterokok a Aralia sú veľmi užitočné. V zime je ľahké ich vytrhnúť tam, kde rastú na kameňoch (zvyčajne v horných tokoch potokov), a vylúhovať korene, ktoré sú silným stimulantom, – radí Anatolij. – A cédrová šiška je tiež dobrá na raňajky. Praslička roľná je tiež skvelým zimným produktom a dá sa žuť. V zime zmrzne v segmentoch prasličky roľnej ľad, v ktorom je veľa výživnej glukózy a kremíka. Požul som asi tucet a nemusel som večerať …
Izmodenov dokonca vyvinul svoju vlastnú liečebnú metódu nazvanú „Moja bylina“. Vypracúva špeciálne liečebné programy na liečenie a je si istý, že na každé ochorenie existuje bylina, ktorá ho dokáže odohnať.
V čom je sila
Izmodenov dávno vymyslel potravinové pásy v lese, kde sú všetky potrebné plody pre ľudský život, ktoré sa môžu v lese umelo vysádzať. Jeho snom bolo vytvoriť akési lesné chaty (potravinárske plochy), kde by bolo možné zbierať a študovať lesné produkty. Čiastočne sa to už podarilo zrealizovať. Teraz si chatári v lete z jeho potravinárskych plôch odnášajú sadenice čučoriedok a zemolezu.
Podľa Izmodenova ovplyvňujú vývoj spoločnosti a ľudí dve sily: sociálne prostredie a príroda. Podľa vedca sme teda na prírodu úplne zabudli. Vrátane Karla Marxa s jeho „Kapitálom“, ktorý je už dávno zastaraný, pretože o prírode nepadlo ani slovo.
„Aký som bol hlupák a nechápal som, odkiaľ sme predtým prišli. A prišli sme z prírody“, – povedal akademik All-Union Agricultural Academy Grigorij Kazmin Izmodenovovi tesne pred svojou smrťou. Už v roku 1967 bol Izmodenovovým oponentom na dizertačnej práci. A na konci svojho života pripustil, že sa mýlil a že „siledia je tá pravá najhlavnejšia veda“!
-
Chcem, aby sa siledia učila na všetkých univerzitách a školách na svete, – povedal Anatolij Izmodenov. – Pretože žijeme vďaka rastlinám. Najprv sa objavili rastliny a až potom človek. Rozhodne musíme poznať zdroje, ktoré existujú v našom civilizovanom útoku na prírodu. A neexistujú úplné vedomosti…
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info