Vedecké dôkazy naznačujú, že megality a iné starodávne stavby, ako sú kamenné kruhy a pyramídy, ukladajú a dokonca vytvárajú svoje vlastné energetické polia, čím vytvárajú prostredie, v ktorom môže človek vstúpiť do zmeneného stavu vedomia.
V roku 1983 Charles Brooker vykonal štúdiu na určenie prítomnosti magnetizmu na posvätných miestach. Preskúmal megalitický kamenný kruh Rollright Stones v Anglicku. Magnetometer ukázal, že magnetická sila je priťahovaná ku kamennému kruhu cez úzku medzeru medzi kameňmi pri vchode. Dva západné kamene kruhu pulzovali a vydávali sústredné prstence striedavého prúdu, ktoré pripomínali vlnky v jazierku. Brookerova analýza ukázala, že „priemerná intenzita geomagnetického poľa vo vnútri kruhu bola výrazne nižšia ako vonku, ako keby kamene pôsobili ako štít.“
Jedna zo stien Hórovho chrámu v meste Edfu (Egypt) mení energiu priestoru okolo seba. Podľa starodávnych nápisov bohovia stvoriteľov najskôr vytvorili násyp a „pustili cez neho hada“, po čom zvláštna sila prírody nasýtila toto miesto, kde postavili chrám. Had bol v mnohých kultúrach symbolom kľukatých siločiar zeme, ktoré vedci nazývajú telurické prúdy.
Staroegyptskí kňazi nepovažovali chrám len za zhluk mŕtvych kameňov. Ráno „budili“ každú sálu, pričom chrám považovali za živý organizmus, ktorý v noci spí a vstáva za úsvitu.
Zdá sa, že starovekí architekti dokázali ovládať prírodné zákony. Štúdia energetických polí v najväčšom kamennom kruhu na svete Avebury a okolo neho, ktorú v roku 2005 uskutočnil John Burke, ukázala, že jeho megality sú navrhnuté tak, aby priťahovali zemské prúdy.
Elektródy inštalované v Avebury ukázali, že prstencová priekopa prerušuje prenos telurického prúdu na zem, zbiera elektrinu a uvoľňuje ju pri vchode do Avebury. Elektromagnetická aktivita v Avebury klesá v noci a zvyšuje sa za úsvitu.
Burke tiež zistil, že kamene z Avebury boli zámerne umiestnené tak, aby nasmerovali elektromagnetické prúdy určitým smerom. Je to podobné ako pri moderných atómových urýchľovačoch častíc, v ktorých sa ióny pohybujú jedným smerom.
Posvätné megalitické stavby akumulujú elektromagnetickú energiu, pretože megality obsahujú značné množstvo magnetitu. Megalitické stavby sú teda obrovské, ale slabé magnety.
To má hlboký vplyv na ľudský organizmus. V podmienkach, kde sa mení intenzita geomagnetického poľa, je známe, že ľudia zažívajú mimoriadne duševné stavy.
Vyčerpávajúcu štúdiu v Carnacu (Francúzsko), kde je asi 80 000 megalitov, vykonal elektrotechnik Pierre Mireux. Najprv pochyboval, že megalitické stavby majú nejaké špeciálne vlastnosti. Ale ukázalo sa, že dolmeny posilnili a uvoľnili telurickú energiu počas dňa s vrcholom na úsvite. Vedec to prirovnal k elektrickej indukcii.
Podľa Mireuxa sa „megality správajú ako cievky alebo solenoidy, v ktorých sa indukčné prúdy stávajú slabšími alebo silnejšími v závislosti od okolitého magnetického poľa. Ale tieto javy nenastanú, ak dolmen neobsahuje kryštalické horniny bohaté na kremeň, ako je žula.“
Megality v Karnaku, ktoré sa nachádzajú v najaktívnejšej seizmickej zóne Francúzska, neustále vibrujú, vďaka čomu sú tieto kamene elektromagneticky aktívne. Energia pulzuje v pravidelných intervaloch, približne každých 70 minút, kamene sa pravidelne nabíjajú a vybíjajú.
Mireux si všimol, že napätie v stojacich kameňoch klesá, čím viac sa vzďaľujú od kamenného kruhu, ktorý fungoval ako druh energetického kondenzátora. Je zrejmé, že menhiry neboli na tomto mieste umiestnené náhodou. Vedci zistili, že kamene boli prepravené na vzdialenosť 97 kilometrov a inštalované priamo úmerne zemskému magnetizmu.
Mnohé staroveké tradície po celom svete poukazujú na jeden špecifický aspekt: určité miesta na povrchu Zeme majú vyššiu koncentráciu sily ako iné. Na týchto miestach ľudia stavali chrámy a iné rituálne stavby. A každá kultúra tvrdí, že tieto špeciálne miesta sú spojené s nebom a duša môže počas rituálu interagovať s druhým svetom.
V roku 2008 NASA zistila, že Zem je spojená so Slnkom sieťou magnetických portálov, ktoré sa otvárajú každých osem minút. Takéto objavy potvrdzujú tvrdenia jasnovidcov a prútikárov, že v megalitických stavbách a starovekých chrámoch sa človek môže spojiť s miestami ďaleko za touto planetárnou sférou.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info