Úvod: Dňa 21. mája sme si pripomenuli Svetový deň migrácie rýb. Nemusím pripomínať, že v súčasnosti prebiehajúca zmena v myslení a konaní spoločnosti „všetko musí byť ekologické“ v prospech zachovania životného prostredia aj pre budúce generácie, je denne osvetove prezentovaná vo všetkých masmédiách a v praxi realizovaná.
Na Slovensku pracuje Svetová organizácia mokradí—WWF na čele M. Plassmannová spolu s M. Očadlíkom expertom na rieky, ktorí zistili: V povodí Dunaja sa za posledných 150 r. stratilo viac ako 80% záplavových území, mokradí aj ekosystémov. Rieka Morava prešla v 20. st. reguláciou, prehĺbením koryta a jeho skrátenie o 20 km, zničilo sa 23 meandrov. Mokrade sú dôležité aj pre ukladanie uhlíka….. Začali sme s búraním zbytočných šedých riečnych neodborných stavieb vybudovaných v akcii Z. Ich počet je okolo 147 z minulosti.“ Starí sa musia v hrobe obracať „ pozn. M. Očadlíka pri rúcaní hate na potoku Hučava. Jednoducho neumožňuje migrácii rýb a vodných živočíchov.
Vodné toky v našej krajine geograficky a klimaticky charakterizovanej ako strecha Európy, sú hlavným zdrojom všetkých našich vodných zásob a z hľadiska stále sa stupňujúcich nárokov na vodu aj mimoriadne významný krajinotvorný faktor. Tieto prírodné nemeniteľné danosti musí mať stále pred očami vodohospodár, keď v záujme potrieb spoločnosti zasahuje do veľmi citlivej prírodnej hydrografickej siete bystrín, horských potokov, malých vodných tokov, riečok, potokov a riek—ktoré odtekajú z nášho územia do susedných krajín—aj z hľadiska hydraulického a hydrologického.
Úprava tokov a výstavba vodohospodárskych stavieb organizačne tvoria súčasť povodia, ktoré slúžia dobre a dlhodobo svojmu účelu, ak sú vybudované v určitej organickej sústave. Pri súčasnej strmej krivke vývoja záberu poľnohospodárskej výroby pre nepoľnohospodárske účely, neregulovaný výrub lesov, nepovolené skládky odpadu, ťažba prírodných aj nepovolených zdrojov surovín má negatívny dopad aj na vodohospodárske diela a životnosť priamo závislá na hospodársko-technických pomeroch v povodí.
Hydraulická rovnováha koryta toku
Hydraulická rovnováha vodného toku je ideálny stav pri ktorom nedochádza k porušeniu brehov ani pozdĺžneho sklonu dna pri prietoku malých, normálnych ani veľkých vodách. Dlhým geomorfologickým vývojom dochádza za priaznivých prírodných podmienok v prírode k vytvoreniu prirodzenej hydraulickej rovnováhy stavu vodného toku, čo dokumentujú brehy zarastené pôvodným kríkovým a stromovým porastom, ktorý odoláva aj prívalovým vodám. Nerozumným ľudským zásahom do povodia alebo koryta toku býva táto rovnováha veľmi často narušená a prívalové vody ohrozujú potreby života človeka. Následky odstraňovania bývajú finančne, technicky a časove veľmi náročné: Zabezpečiť túto rovnováhu je možné dosiahnuť iba rozumným použitím vedných disciplín hydrológia, hydraulika, hydromechanika a hydrotechnika, na ktoré má vplyv veľa činiteľov.
Niektoré činitele sú len prírodné—klimatické, hydrologické, územné, pôdne a geologické ,iné zase kombinované—najmä výrobné a vegetačné pomery. Dôležité sú antropogénne činitele, ktoré svojou činnosťou ovplyvňujú pozitívne alebo negatívne krajinotvorné prostredie. Tieto činitele nepôsobia nikdy samostatne, ale vždy v určitej kombinácii, pritom vplyv jedného môže byť rozhodujúci. Je potrebné vždy prednostne uvažovať prírodné činitele—prakticky nemenné a naopak antropogénne—ako umelo vytvorené sú technicky ľudskou činnosťou meniteľné.
Pre objasnenie tohto problému je potrebné si uvedomiť, že unášacia sila vodného toku klesá so sklonom nivelety dna a jeho hĺbkou. V hornom toku bystriny sú korytá úzke s veľkým a nepravidelným pozdĺžnym sklonom majú nepravidelný priečny profil a dno, ktoré tvoria veľké balvany a hlboko zaryté koryto do skaly. Ak nedochádza k rovnomernému prehlbovaniu koryta, vznikajú v ňom priepady, slapy, prahy a pereje. Hĺbka hladiny vody je následkom zvýšenej rýchlosti odtoku vody v smere sklonu koryta nižšia. Koryto bystrín je nepravidelné a predbežne nevieme určiť zákonitosť, podľa ktorej tento proces prebieha. Smerom po prúde toku hladina vody následkom bočných prítokov stúpa, koryto sa stáva širšie, plošne sa rozširuje, sklon dna sa zmenšuje a splaveniny sú jemnejšie a preto i hydraulická drsnosť omočeného obvodu je menšia. Postupne sa menia na horské potoky, ktoré sa vyznačujú rýchlymi zmenami vodných stavov
V stave rovnováhy koryta toku voda odteká plynule, nerozrušuje dno ani svahy. Avšak stúpaním hladiny vody v koryte sa menia všetky hydraulické veličiny. Pracovná sila vody sa zvyšuje, jemnejšie splaveniny sú odnášané ,čím obnažujú a odkrývajú väčšie štrky a kamene, dno sa stáva drsnejšie. Tým sa rýchlosť vody znižuje až nastane znova rovnovážny stav prúdenia. Opačný stav nastane ak stav hladiny vody klesá. Ako prvé sú obnažené okruhliaky, veľké kamene a balvany lebo voda nemá potrebnú silu na ich posúvanie, ľahší materiál je unášaný a akumuluje sa až potom, keď sa zníži stav hladiny vody—zníži sa rýchlosť prúdu a odplavujúca sila vody.
Úprava tokov a nepriaznivé následky
Vodné toky sú významným krajinotvorným polyfunkčným prvkom a dôležitým modelačným činiteľom zemského povrchu, ktorým sa vytvára osobitný ráz a estetický vzhľad krajiny. Pritom sú zložitým priestorovým útvarom, citlivo a rýchlo reagujú na hydrologické zmeny vodného režimu prúdenia vody. Výstavba, rozširovanie sídlisk, intravilány miest , obcí a infraštruktúra sú orientované do inundácii tokov, nerozumné hospodárenie v lesoch , devastácia až drancovanie krajiny za účelom uspokojenia momentálnej potreby človekom býva táto hydraulická rovnováha veľmi často porušovaná a má za následok zvýšenie vodných prívalov a povodní.
Každý zásah do prirodzeného koryta toku je zásahom aj do povodia, ovplyvňuje jeho zrážkoodtokové pomery, ktoré sú závislé na klimaticko-pôdnych vlastnostiach perimetra a povodia. Stavbami a technickými úpravami môžeme vykonať veľmi mnoho dobrého ale i napáchať škody. Okrem užitočných výsledkov môžeme spôsobiť zhoršenie v inom smere, poškodenie s ktorým sme pri projektovaní neuvažovali.
Úpravy tokov majú rozličný účel, rôzne spôsoby technického prevedenia a rozdielne predpoklady na vodný režim aj v širšom okolí. Takisto požiadavky na úpravy sú často protichodné. Účelom úpravy tokov býva najčastejšie urýchlené odvedenie škodlivých veľkých vôd či už z hľadiska poľnohospodárskych záujmov, ochrany rôznych objektov a priľahlých intravilánov obcí a miest, alebo ide o zachovanie, prípadne zlepšenie vodohospodárskych pomerov v pôde pozdĺž toku. Pre sídliská sa vyžaduje zníženie hladiny v toku, čím sa zníži hladina podzemnej vody(pivnice, kanalizácia) a rýchle odvedenie veľkých vôd. Poľnohospodári môžu požadovať napríklad zachovanie stavu vodnej hladiny.
Spôsoby technických úprav môžu byť rôzne pokiaľ ide o rozmery a tvar koryta, vedenie trasy, nivelety dna , spôsob a druh materiálu na brehové opevnenie a pod. Rozdielne predpoklady úpravy môžu byť v špecifických vlastnostiach toku napr. pozdĺžny sklon, prietoky, vlastnosti pôdy, druh brehovej vegetácie, zloženie a tvar dna toku, materiál na brehové opevnenie, viacúčelová funkcia a pod.
Vyhovieť vždy všetkým požiadavkám je ťažké a nemožné. Vždy boli sú i budú rozhodujúce financie, t. zn. z akej špecifickej oblasti investor dáva prostriedky na úpravu toku. Vzhľadom na rôzne možné spôsoby technického uskutočnenia úprav sa nie vždy v plnej miere podarí odstrániť nežiaduce účinky toku a dosiahnuť požadované výsledky napr. v bezpečnom odvedení veľkej vody. Preto otázka vplyvu úprav tokov na vodný režim v údoliach a užitočnosti či dokonca škodlivosti úprav bola a je častým predmetom odborníkov i záujmu širšej verejnosti.
Úpravám vodných tokov sa často robia aj výčitky. Niekedy neprávom od tých ktorých záujmu—ako menej potrebný—nemohlo sa tak vyhovieť ako hlavnému účelu, alebo preto, že sa úprave prisudzujú nevýhody prechodné už pominuteľné—napr. vybrežená voda naznačila nové skrátené koryto a úprava toku bola pôvodne naprojektovaná cez obec (úprava rieky Myjavy pri Kuklove).
Sú výčitky na vykonanú úpravu vodných tokov oprávnené? Najčastejšie sa vyskytujúce pripomienky k úpravám vodných tokov sú:
Vzrastajúca intenzita poľnohospodárstva , priemyslu, rozvoj bytovej výstavby a infraštruktúr v druhej polovici minulého storočia si vynútili úpravu mnohých tokov. Tieto úpravy sa riešili veľmi často len z miestneho hľadiska, obmedzili sa len na technický zákrok, tzv. pomiestna úprava bez systematického riešenia toku a úpravy doplnené agrotechnickými opatreniami. Často sa stáva, že pomiestna úprava napácha oveľa väčšie škody v nižšie položených územiach. Lebo tu vybrežená voda sa sústredí späť do koryta toku, zvýši sa rýchlosť vody a vznikne dvojnásobná povodeň v miestach pod úpravou. Obyčajne neboli zabezpečené finančné prostriedky na zameranie ani vybudovanie úpravy celého toku, aby sa navrhla a postupne realizovala komplexná ochrana a organizácia celého povodia ako i retenčných priestorov a nevyhnutných agrotechnických a lesomelioračných opatrení.
Životnosť vodohospodárskych stavieb je závislá na klimaticko pôdnych pomeroch povodia. Vykonávanie úpravy vodných tokov mali za úlohu vyriešiť iba čiastočnú úpravu na určitom mieste, niekedy iba v rámci hraníc katastra—napr. úprava rieky Myjavy v meste Myjava, bez toho, aby si projektant overil, alebo poznal ostatné súvislosti toku najmä pod miestne vykonanou úpravou v smere toku. Vylúčenie povodne v meste Myjava zvýši povodeň v obci Podbranč,
Niekde zákruty toku pretínali priekopy, dĺžka tokov sa príliš skracovala, pobrežná vegetácia sa odstraňovala, brehy sa vydláždili, koryto sa prehĺbilo aby sa zväčšila jeho prietoková kapacita, prípadne sa vybudovali hrádze, aby sa veľké vody neškodne a čo najrýchlejšie odviedli z miesta požadovanej výstavby,
Takéto požadované zníženie hladiny povodní obmedzilo podstatne škody, ktoré spôsobovali záplavy na úrodných pozemkoch a odnášanie úrodnej vrstvy pôdy so živinami sa zamedzilo, ale zníženie hladiny povodní sa často neobišlo bez zníženia nivelety dna. Znížením sa znížila aj hladina malých vôd, ktoré—pretože trvajú najdlhšie—majú najväčší vplyv na miestne pomery hladiny podzemnej vody. Ak sa stalo nevhodne zahĺbené koryto vody do terénu silne pôsobiacim odvodňovacím činiteľom pre priľahlé územie, zapríčinilo zníženie hladiny podzemnej vody a v rokoch s menšími prietokmi prílišné, nežiaduce vysušenie pobrežných pozemkov, čo má za následok zníženie ich úrodnosti.
Rýchle odvádzanie veľkej vody skracuje dobu infiltrácie riečnych vôd do priepustných hornín, kamenné opevnenie brehov ju sťažuje, alebo dokonca znemožňuje, zásoby podzemných vôd vo vodonosných vrstvách aluviálnych nív sa tým znižujú, niekedy práve na tých miestach , ktoré pripadajú do úvahy pre získanie pitnej vody, alebo kde je to pre poľnohospodárstvo nežiaduce alebo škodlivé.
Zhoršením infiltrácie a znížením zásob podzemných vôd sa zmenšuje účinnosť a doba regulovania povrchového odtoku; nízke prietoky sa zmenšujú oproti pôvodným prietokom pred a hladina malej i podzemnej vody sa znižuje ako boli pred úpravou. Z uvedených dôvodov sa zvaľuje vina na zhoršenie vodohospodárskych pomerov na úpravy vodných tokov. Aj keď v niektorých prípadoch nastalo zhoršenie vodných pomerov na toku o akých sme hovorili , je nesprávne generalizovať a prisudzovať vinu na zhoršenie „iba úpravám“, je to jednostranný pohľad. Oveľa väčšiu vinu na zhoršení vodohospodárskych pomerov má lesné hospodárstvo a poľnohospodárstvo, zamerané na maximálnu produkciu—zisk—bez ohľadu na súvislosť s vodným hospodárstvom.
Úpravami sa zvýšia aj hladiny podzemnej vody. Stáva sa to pri vybudovaní hate alebo rozdeľovacieho objektu. Umiestnenie objektu zdvihne hladinu podzemnej vody pre pestované plodiny, zachytáva splaveniny , okysličuje vodu a vhodne umiestnená turbína môže vyrábať energiu.
Nepriaznivým dôsledkom úpravy je zväčšenie prietokov na toku. Úpravy v horných častiach tokov zmenšujeme alebo vylučujeme prirodzene široké inundačné územie, čím sa zníži retenčná funkcia údolia, čo má za následok zväčšenie prietoku veľkej vody. Akumulácia týchto vodných stavov býva veľká. Zväčšenie prietoku je tým väčšie, čím väčší inundačný obsah sa pri úprave vylúčil zo záplavy, čím bolo skrátenie toku väčšie a čím viac bola znemožnená infiltrácia vody z toku do územia. To má za následok, že v dolnej trati sa veľké vody dostávajú častejšie a majú vysoké hladiny, čo sa prejavuje keď vodný tok je v dolnej trati upravený, potom môže nastať stretnutie povodňovej vlny. Môže nastať opačný lepší prípad, ak povodňová vlna upraveného toku bude predbiehať povodeň prítoku. Úpravy vykonané len na určitých úsekoch—pomiestne úpravy—zapríčiňujú niekedy devastáciu toku časti nad úpravou alebo pod ňou. Tento nepriaznivý jav môžeme odstrániť len tromi spôsobmi: úpravou dolnej časti vodného toku na zväčšené prietoky, vybudovaním vodozádržných technických a biotechnických zariadení v hornej časti povodia na zachytenie povodní alebo vybudovaním nádrží.
Nepriaznivý vplyv má úprava tokov na chov rýb, ktoré sú obmedzované rušením prirodzených úkrytov pod koreňmi a vymletými brehmi a mulinami (miesto zanesené muľom). Opevňovanie brehov dláždením, alebo murovaním, odstavením ramien, zasýpaním hlbočín sa ruší prirodzené životné prostredie rýb býva veľmi nepriaznivý. Vegetačné opevnenie brehov je s pohľadu na chov rýb vhodnejšie ako kamenné alebo dokonca betónové. Na hatiach a stupňoch je potrebné urobiť rybie prechody, ak ide o tok ktorým tiahnu ryby v dobe trenia proti prúdu. Na menších vodných tokoch a bystrinách sú vybudované priečne stavby na zníženie pozdĺžneho sklonu nivelety dna stupne z rôznych konštrukcií. Vo vrchnej časti vývariska stupňa alebo spodnej časti dlažby sa ponechávajú vhodne upravené chodbičky s hladkými stenami, ktoré vyúsťujú do kamenného záhozu na zadnej strane dlažby. Toto zariadenie slúži rybám ako úkryt. V telese stupňa sa môžu pre ryby ponechať prechody so vstupom pod hladinou vody vo vývare s vyústením až za korunou stupňa. Pstruh sa vyhýba tmavším priechodom a vybudovanie tohto zariadenie nie je potrebné, lebo objekty o výške do 1,50 m nie sú pre pstruha prekážkou. Tento komplexnejší pohľad na úpravu tokov si ale vyžaduje zvýšenie finančných nákladov viac ako sto percent.
Odvodňovacie a závlahové kanály
Špecifické ekologické problémy pri odvodňovaní pôdy vznikajú pre rastlinstva živočíšstvo, dochádza ku zmene kvality aj kvantity vegetačného krytu pôdy. Pôvodná ekologická skladba vegetácie sa mení—mokrade, rastlinstvo hynie a na ich miesto nastupuje nový ekologický systém kultúrnych plodín obvykle ako monokultúra. Táto zmena má vplyv na životné prostredie živočíšstva: nie je schopné sa prispôsobiť novým zmeneným podmienkam a vyhynie. Nežiaduce je odvodňovanie vybraných ekosystémov, močiarov a rašelinísk, ktoré majú kultúrnu, historickú a celospoločenskú funkciu.
Výstavba odvodňovacích a závlahových sústav má prispieť k priaznivému ekonomickému rozvoju spoločnosti a súčasne vytvárať priaznivé predpoklady pre zdravé životné prostredie.
Odvodňovanie je citlivým zásahom do vodného režimu, pokiaľ ide o energetické premeny v tele rastlín. Voda odvodňovaním a závlahou—ako umele vytvorená—má význam pri fotosyntéze, koreňovej zóne, transporte živín, je po slnečnej radiácii rozhodujúcim vegetačným činiteľom a vo veľkých regiónoch zásadne môže viesť až ku zmene mikroklímy.
V šesťdesiatich a sedemdesiatich rokoch minulého storočia poľnohospodárstvo prechádzalo veľkými zmenami: Vytvárali sa veľké hony aj na svahovitých pôdach, sceľovanie pôdy rekultivačnými prácami, kultivácia pôdy, veľkoplošné odvodňovanie a závlahy mali prispieť k sebestačnosti vo výrobe potravín a zníženie závislosti na importe—ako dôležitý politicky a vojensky produkt. Pri veľkoplošnom odvodňovaní PPF je požiadavka, aby jarný a letný odtok vody bol odvedený za dobu, ktorá je daná toleranciou pestovaných plodín v zaplavovanom alebo zamokrenom území. Všeobecne platí, aby maximálny špecifický odtok drenáž odviedla z poľa za 1 až 2 dni, z lúk 3 až 5 dní.
Pri plošnom zamokrení navrhujeme sústavu priekop, v ktorej zvodné priekopy zahusťujú odvodňovacie kanály tak, aby bolo možné zbernými priekopami s najväčšou dĺžkou 200 až 300 m odvodniť celú plochu. Zvodné priekopy sú dlhé najmenej 300 m a najviac 1500m vo vzájomnej priečnej vzdialenosti 250 až 300 m. Investor je s úpravou spokojný, lebo môže vykonávať agrotechnické práce v termíne, ale nespokojní sú ochrancovia prírody. Poukazujú na priame , rovné kanály, ktoré sú obyčajne v letnom období suché. Stačí na kanáloch vybudovať regulačné stavidlo na prietoky vody, mechanicky obslúžiť ale nemá objekt kto postaviť, niet peňazí preto sa ľahšie kritizuje a poukazuje na devastáciu životného prostredia.
Druhý spôsob odvodnenia je lokálny maloplošný systém, ktorý pozostáva zo zberných, zvodných a výpustných drénov. Z mierne kopcovitého terénu a ťažkou vodo nepriepustnou hlinitou pôdou spôsobujú miestne záplavy. Obyčajne vyúsťujú do drobných vodných tokov, na ktorých je vykonaná pomiestna úprava, aby výustná drenáž bola dostatočne vysoko osadená nad dnom a voda voľne odtekala korytom toku. Tento spôsob odvodnenia najviac narúša prírodný a estetický vzhľad krajiny a životné prostredie najmä v upravenej časti lebo bez úpravy dna a pozdĺžnej časti koryta—nivelety koryta , by lokálny systém neplnil svoju funkciu.
Navrhovanie závlahových úprav si vyžaduje podrobný prieskum klimatických, pôdnych a výrobných pomerov územia určeného na závlahu, ako aj vyšetrenie výdatnosti a akosti vodného zdroja závlahovej vody. Z klimatických podmienok najdôležitejšie sú zrážkové pomery spracované najmenej za 20 ročné sledovanie. Pôdne pomery vychádzajú z hydropedologického prieskumu závlahového územia. Výrobné pomery charakterizujú biologické a hospodárske podmienky, hodnotia sa podľa plodín určených na závlahu—poľné plodiny, krmoviny, ovocné kultúry, špeciálne plodiny a spôsobu pestovania.
Najvhodnejším a u nás najčastejším zdrojom závlahovej vody sú povrchové vody—rieky, potoky, nádrže, rybníky. Zdroje podzemnej vody sú u nás prednostne využívané na zásobovanie obyvateľstva, priemyslu i poľnohospodárstva pitnou vodou, a preto sa s nimi neuvažuje pre závlahy.
Plocha alebo rozsah závlahovej sústavy sa rozdeľuje na miestne závlahy na plochách 100—150 ha a veľkoplošné závlahové sústavy 500—1000 ha. Voda na zavlažované hony sa rozvádza prostredníctvom podzemného tlakového rúrového rozvodu a detailne sa voda rozdeľuje na ploche pomocou prenosných závlahových súprav a postrekovačov.
Náhonový spôsob závlah –brázdový podmok, preroň, závlaha výtopou si vyžaduje určité vyvýšenie rozvodných povrchových kanálov nad okolitý terén. Povrchové kanály sa navrhujú iba na prívod vody k čerpacím staniciam. Priečny profil kanálov sa tesný betónovým obkladom, aby boli obmedzené straty vody priesakom. Sieť kanálov treba vybaviť určitými objektmi—stavidlá, priepusty, zhybky, násosky, akvadukty, ktoré sa sústreďujú v tzv. rozdeľovacích uzloch.
Zavlažuje sa najmenej jedenkrát obyčajne 2—3 krát do roka. Celkové závlahové množstvá do roka sú 5000—7500 m3‧ha-1 .
Úpravy tokov a estetika krajiny
U nás stále zostávajú nedocenené malé vodné toky (MVT), ktoré zabezpečujú miestne vodohospodárske potreby ako úžitkové vody pre sídliská, poľnohospodárstvo a priemysel, zásobovanie vodou malých vodných nádrží, rybo chovných, závlahových, hospodárskych, proti požiarnych nádrží, výrobu elektrickej energie,rozvoj rekreačných zariadení a pre zlepšenie krajinného a životného prostredia. MVT sú ponechávané v prirodzenom stave, často veľmi narušenom, náhodným využívaním pre rôzne spomínané účely. Pokiaľ sa vykonáva úprava, spravidla podľa platných technických noriem pre úpravy veľkých vodných tokov a nerešpektujú sa ich znaky a vlastnosti.
MVT pretekajú údoliami v plytkých meandroch a svojimi zákrutami , malebnými húštinami so skupinami stromov a bujným porastom dávajú údoliu, ktorým pretekajú mimoriadne čaro. Tak je to najmä vtedy, keď nemajú pusté, po veľkej dĺžke toku sa tiahnuce štrkové plochy. Ak pri úprave takéhoto toku zarežeme koryto hlboko do terénu, napr. za účelom zvýšenia poľnohospodárskej produkcie, ak pôvodné zarastené brehy ponecháme a vytvoríme nové napr. pre zlepšenie odtoku veľkých vôd, bezbariérový prechod ľadu, obraz krajiny a jej malebnosť narušíme.
Zásahy vplyvom úprav si vyžadujú často vo veľkej miere novú, náhradnú výstavbu. Platí to aj pre rôznorodé vo vode žijúce živočíchy a pre ryby nenahraditeľné rastlinné spoločenstvo, ktoré by sa úpravou toku nemalo zničiť.
Vždy však nejde o takýto prípad, úpravou toku malebnosť krajiny vždy nenarušujeme. Úpravou nadmieru „divokej“ rieky, alebo bystriny odstránením obnažených štrkovísk, odstránením zdvojeného koryta a brehových nátrží sa vytvárajú predpoklady pre ozdravenie krajiny a hydraulicky vhodné koryto toku. Cit pre estetiku krajiny si vyžaduje pri úprave hodne používať živý stavebný materiál, ktorý má vysokú estetickú hodnotu a nenarušuje prírodné prostredie.
Opevňovanie koryta toku kameňom, a pri jeho nedostatku, výnimočne betónom navrhneme a vykonáme len vtedy a tam, kde ochrana mačinou, plôtikmi, prírodným obkladom a inými vegetačnými úpravami nevyhovuje vzhľadom na veľkosť odnášanej sily vody.
Betónové stavby s hladkými súvislými plochami nepôsobia esteticky, ani kamenné dlažby na veľkých dĺžkach brehov najmä závlahových kanálov nepôsobia esteticky, vytvárajú umelú krajinu a často sa nedajú vybudovať súbežné brehové porasty ale ani nízke kroviny. Tu je najvhodnejšie zabudovať mačiny na rozrastanie, ktorými vyplníme škáry v kamennej dlažbe. Pri výnimočnom použití betónovej dlažby je z estetického hľadiska výhodnejšie použiť prefabrikovanú dlažbu menších rozmerov ako opevnenie brehu súvislou betónovou plochou. Betónovú dlažbu nekladieme tesne vedľa seba, ale s medzerami 3—5 cm do ktorých zabudujeme mačinu, z ktorej vyrastie tráva, ktorá pokryje čiastočne betónové plochy.
Okrajové pásy mimo prietokovej plochy vysádzame stromami, ktoré oživia krajinu, čiastočne pôsobia proti vysušovaniu vetrom, útulok drobnej zveri a vtáctvu. Druhy drevín nemôžeme voliť ľubovoľne, ale také, ako sú pôvodné v súlade s klimatickými pomermi, s požiadavkami na svetlo a tieň.
Pri úprave brehov toku nedávame príliš príkre svahy z dôvodu vymieľacej sily prúdu vody, dávame plytšie(1:2—3) a sťažujú kosenie trávy na časti svahov, ktoré nie sú trvale vo vode. Kde nám to prírodné podmienky umožňujú budujeme dvojité koryto: kynetu a bermu . Malé a priemerné vody sa odvádzajú v kynete—sklon brehov volíme 1:3 čo je výhodné aj z hľadiska rybárstva aj odvádzania odpadových látok a stokových vôd aj pri najnižších vodných stavoch. Aj keď koryto zaberá väčšiu plochu nie je to na úkor straty pôdy, lebo bermy nad kynetou v čase mimo veľkých vôd možno poľnohospodársky využívať. Berma má sklom 1:30—40 a pri päte svahu na terén 1:3
Ochranné hrádze na našich laterálnych považských kanáloch nepôsobia esteticky. Krajina by nebola tak nepriaznivo narušená, keby sa celé vzdušné svahy hrádzí, od päty až po korunu vysadili drevinami v nízkych aj vysokých skupinách. Koruna hrádzí a ich návodné strany musia byť bez stromového porastu.
Pri úpravách tokov používajme výsadbu nových stromov a krovín, lebo len tak bude úprava úplná a estetická. Čiara upraveného brehu, lemovaná stromami a kríkmi bude v budúcnosti dôkazom, že súčasní vodohospodári rozumeli krajine a modernej krajinotvorby pre zdravé životné prostredie.
Závery a odporúčania
Každý ľudský zásah do prirodzeného vodného toku obmedzuje charakteristické vlastnosti, vyprofilované stáročiami a vytvárané klimaticko—orografickými podmienkami regiónu alebo oblasti z ktorých odvádza povrchovú vody vytvorenú z rôznych zrážkových elementov. Úprava vodných tokov je technický zásah do živej prírody, ekológie a ekosystému toku ,určená vzájomnými vzťahmi : ochrana pred povodňami, poľnohospodárskej výroby, lesného hospodárstva, akumulácia vody pre obyvateľstvo, priemysel ,líniová a rozptýlená zeleň v krajine, rozvoj fyto a zoocenózy. Zosúladiť všetky požiadavky dotknutých organizácií a fyzických osôb na vyhovujúci technický návrh úpravy vodného toku je neakceptovateľný aj z hľadiska ekonomickej náročnosti. Treba určiť technické poradie riešenia naliehavosti odtokových pomerov z ekonomického zabezpečenia a postupne doriešiť ďalšie problémy vyvolané prietokom vody v koryte toku, alebo sústrediť peniaze na komplexné riešenie v celom povodí vodného toku. Riešenie len niektorých požiadaviek na úpravu toku prináša viac škody ako úžitku prírode aj spoločnosti.
Alojz Malíšek
(bez úprav, v pôvodnom znení, pozn. redakcie) www.biosferaklub.info