Motto:
Veky trvajúce vzťahy medzi vodou a človekom na našej planéte sú bojom medzi vodou a človekom.
Výskum vôd na Slovensku
Voda a jej kolobeh sú významnou zložkou prírodného prostredia, ako aj základnou podmienkou udržania života a jedným z dôležitých činiteľov, ktoré určujú hospodársky rozvoj. Ďalekosiahle, mnohostranné a veky trvajúce sú vzťahy medzi vodou a človekom na našej planéte, určované výsledkom jeho ustavičného boja o vodu a proti vode. Tento prírodný živel, do ktorého vložil toľko svojich nádejí a od ktorého zažil toľko hrôz, tragédií, hlboko ovplyvňuje jeho činnosť aj v súčasnosti.
Zložitý mechanizmus kolobehu vody, tento obdivuhodný jav cirkulácie obrovských más ovzdušných, povrchových a podzemných vôd v mnohotvárnej zložitosti v priestore a čase, bol dlho záhadou. Človek si ju nevedel vysvetliť , podobne ako mnohé iné prírodné javy, nehovoriac už o ich predpovedaní. Po dlhé stáročia boli iba predmetom opisu, registrovania, bez hlbšej analýzy, chýbal komplexnejší rozbor. Až v druhej polovici 19. storočia našli snahy poznať zákonitosti priestorového rozdelenia vody a jej nepravidelného výskytu v čase v novej vednej disciplíne—hydrológii. Jej náplň je poznávanie zákonov výskytu a obehu vody v prírode, skúmanie závislosti medzi hydrosférou na jednej strane a atmosférou, litosférou a biosférou na strane druhej. Výsledky tohto štúdia majú poskytnúť čo najširšie poznatky o uvedenom jave, ktoré by človeku umožnili optimálne využiť vodu pre vlastné potreby a brániť sa pred jej škodlivým nadbytkom alebo nedostatkom.
Aj na území Slovenska sa vyvíjalo poznávanie kolobehu vody v súčinnosti s týmto všeobecným vývojom. Viaceré vedecké diela z minulých storočí, či už s veľmi širokým zameraním, alebo špecializovanejšie, obsahujú opisy vodnej siete územia Slovenska a určité, tu viac, tam menej podrobné údaje o vodných objektoch, a to s presnosťou, akú dovoľovala vtedajšia úroveň vedeckého poznania. Mnohé záznamy o výškach hladín a priebehu povodní, prípadne o suchých obdobiach možno nájsť v dokumentoch našich archívov.
Organizovanie hydrologickej služby
v minulosti
Pod tlakom vzrastajúcich potrieb praxe a pri súčasnom rozvoji hydrológie začína sa postupne aj na Slovensku sústavné pozorovanie a meranie povrchových a podzemných vôd. Zdokonaľujú sa prístroje a metódy merania. Už do osemdesiatych rokov 19. st. pozorovalo niekoľko vodočetných staníc na Slovensku vodné stavy, ako napríklad na Dunaji v Bratislave(od r. 1823), v Komárne(1830), na Váhu v Trnovci(1860), na Tise v Čiernej nad Tisou(1860) a na Bodrogu v Ladmovciach(1862). Roku 1886 sa zriadila hydrografická služba v právomoci vtedajšieho uhorského ministerstva verejných prác. Sústavne sa vykonávali pozorovania a merania, organizované kultúrno—technickými úradmi a poriečnymi stavebnými úradmi. Výsledky meraní sa uverejňovali v periodických publikáciách A Magyar állam jelentékenyeb folyóiban észleli Vízállások Kézlemények. Po vzniku Československej republiky, prevzal až do roku 1938 organizáciu zjednotenej hydrologickej služby Štátny hydrologický ústav v Prahe so svojimi krajinskými výkonnostnými orgánmi—hydrografickými oddeleniami , z ktorých jedno malo sídlo v Bratislave. V priebehu druhej svetovej vojny pokračovalo toto oddelenie ako zložka ministerstva verejných prác vo svojej činnosti do roku 1940, keď vznikol Štátny hydrologický a meteorologický ústav v Bratislave, v rámci ktorého sa spojila hydrologická a meteorologická služba. Štátny hydrologický ústav v Prahe vydával od roku 1922 až do druhej svetovej vojny mesačné a ročné správy o vodných stavoch a prietokoch. Vo vojnovom období prestali mesačné správy vychádzať , vo vydávaní ročných správ sa pokračovalo do roku 2003. Po vojne sa ústav rozdelil na hydrologický a meteorologický a roku 1950 pripojili výkonnú službu hydrografickú a hydrometrickú ku krajskému úradu a hydrologické ústavy sa zlúčili do výskumného ústavu vodohospodárskeho v Prahe s pobočkou v Bratislave. V rámci federálneho usporiadania Československa sa v oboch republikách osamostatnili a boli rezortnými ústavmi príslušných ministerstiev lesného a vodného hospodárstva.
Dosiahnuté hydrologické výsledky
Hydrologická služba a na ňu nadväzujúci hydrologický výskum v uvedených, ako aj v ďalších rezortných ústavov na pôde Slovenskej akadémie vied a na vysokých školách poskytli v podobe starostlivo vykonaných , triedených , kontrolovaných , spracovaných meraní a pozorovaní podklady pre mnohé štúdie , analyzujúce získané údaje a formovanie všeobecných záverov , ako aj poznatky o čiastkových fázach kolobehu vody v jednotlivých povodiach na Slovenských vodných tokoch.
Získané výsledky a poznatky o našich tokoch a podzemných vodách využívala prax , či už ide o využitie vodnej energie, o závlahy, plavbu, zásobovanie pitnou a úžitkovou vodou, alebo o iné druhy vodohospodárskej činnosti. Výber úloh , rozsah a hĺbku výskumu v jednotlivých odvetviach určovala síce praktická potreba , ale výsledky výskumu znamenali zároveň vedecký rozvoj hydrológie. Bolo možné podať aj syntetický pohľad na výskyt, časové a plošné rozdelenie vody, ako aj na základe charakteristiky odtokového režimu, ako o tom svedčia najmä tri základné práce tohto druhu.
-
Štátny vodohospodársky plán z roku 1953,
-
Všeobecná hydrológia, hydrografia a hydrometria Slovenska od O. Duba z roku 1954,
-
Hydrologické pomery ČSSR, spracované kolektívom odborníkov Hydrometeorologického ústavu.
Prehľad o takom významnom prírodnom fenoméne ako je voda, má opodstatnenie predovšetkým vo výsledkoch uvedených troch súhrnných diel. Škoda, že súčasné hospodársko politické vedenie štátu skôr uprednostňuje a napodobňuje zahraničné výsledky ako vlastné dosiahnuté v konkrétnych povodiach našich riek. Vymýšľajú sa kadejaké zbytočné Zelené štúdie, projekty, navrhujú sa zbytočné kontrolné organizácie na zabezpečenie ochrany a dostatku vody pre obyvateľstvo, priemysel a poľnohospodárstvo. Práca na ochrane proti povodniam a dostatku vody je založená na ekologických environmentalistoch, ktorí presadzujú viac osvetovú, publikačnú, konzultačnú, informačnú, vzdelávaciu a vykonávaciu činnosť a realizáciu v praxi prenechávajú na iných ;politikov, súkromníkov a štátne orgány.
Alojz Malíšek
(bez úprav, pozn. redakcie)