1. Ak idete s dieťaťom na masové podujatie, kde sa očakávajú davy ľudí, pred vstupom na podujatie odfoťte svoje dieťa v celej výške. Rodičia, ktorí stratili dieťa, niekedy stratia zvyšky mysle a vedomia, nevedia normálne povedať, čo malo dieťa oblečené, akú blúzku a akú čiapku. Bude oveľa jednoduchšie hľadať dieťa, keď ukážete fotografiu: videli ste toto dieťa? Ak sa dieťa nenájde do 2 – 3 hodín, bude to najnovšia fotografia, pomocou ktorej budú ľudia pracovať.
2. Ak viete, že vášmu dieťaťu trvá 30 minút chôdze zo školy domov, od školy k športovej časti, od vás k babke, tak po 60 minútach, ak sa neukázalo, môžete začať zisťovať. Treba začať písať a volať úplne všetkým: bývalým manželom, starým rodičom, rodičom spolužiakov, spolužiakom. Nemyslite si, že je to nepohodlné. Bude to nepohodlné, ak sa už nikdy nenájde. Nezabudnite všetkým neskôr zavolať a ubezpečiť všetkých že je všetko v poriadku a poďakovať im za ich obavy. Prečo sa to robí: nikdy neviete, čo sa môže stať, napríklad dieťa sa môže niečoho zľaknúť, môže pred niekým utiecť a ocitnúť sa v oblasti, ktorá je mu bežne neznáma, môže ísť na adresu, ktorá je prinajmenšom pre dieťa trochu známa…
3. Hovor na číslo 112 je už hlásením o nezvestnej osobe, ktoré bolo prijaté a zaznamenané. Príbeh o troch dňoch je mýtus, lož a neochota polície pracovať. Takéto uznesenie, zákon neexistuje.
4. Je dôležité naučiť dieťa, aby vám zavolalo, keď niekam ide a keď sa tam dostane. A musíte ho to naučiť príkladom. Mama a otec si pred dieťaťom zavolajú a povedia, že odišli z práce: „Budem tam o hodinu.“ Môžete na to zamerať pozornosť dieťaťa, ukázať mu, že sa nekontrolujeme, ale jednoducho sa o seba navzájom staráte. Pretože ak nevidí, ako to robia dospelí, môže sa rozhodnúť, že kvôli svojej mladosti je jednoducho kontrolovaný, obmedzovaný a nedôveruje sa mu.
5. Pre tínedžerov aj starších príbuzných je užitočné nainštalovať si do telefónu množstvo programov. Môže to byť: moji priatelia (na iPhone), moja rodina (na Androide). Všetky tieto programy však vyžadujú pripojenie telefónu k internetu. Mnoho ľudí kupuje deťom jednoduché tlačidlové telefóny bez tejto možnosti. Potom sa musíte pripojiť k službe mobilného operátora, napríklad súradnice Beeline (50₽ mesačne), navigátor Megafon (84₽ mesačne) za čo? Na vašu telefonickú žiadosť (aj v slzách a hysterii) vám ani jeden operátor neposkytne súradnice telefónu vášho dieťaťa. Nemá právo. Ak je telefón zaregistrovaný na váš občiansky preukaz kancelária operátora vám poskytne výtlačok posledných hovorov. Operátor však poskytne telefónne súradnice až na základe rozhodnutia súdu, to znamená do 2 – 3 dní. Pamätáme si, že ak je batéria telefónu vybitá, táto služba nefunguje. Preto je dôležité začať hľadať dieťa čo najrýchlejšie.
6. Učíme deti povedať „nie“, učíme deti nepočúvať neznámych dospelých. Často učíme deti poslúchať mamu, otca, opatrovateľku, babku, učiteľku, strážkyňu škôlky, vrátnika, nehádať sa so všetkými týmito ľuďmi a správať sa slušne. Výsledkom je, že máme deti, ktoré chodia s neznámymi dospelými. V LisaAlert sa uskutočnil experiment: z 50 detí, ktoré oslovili neznámi dospelí, neodišlo iba 1 (jedno) dieťa. Deťom sprostredkujeme nasledujúcu myšlienku: normálni, adekvátni dospelí nežiadajú deti o pomoc, nežiadajú ich, aby im niečo sprostredkovali, aby ich strážili, alebo aby im niečo ukázali v kufri auta. Samozrejme, môžete pomôcť babičke s palicou nosiť ťažkú tašku ku vchodu. Ale pri vchode musíte nechať tašku aj babičku a povedať čarovné slová: „Moja matka mi nedovolí ísť ďalej. Ďalej jej určite pomôžu susedia, príbuzní, alebo niekto iný.“
7. Aj keď ide vaše dieťa po ceste a stretne vášho kamaráta, ktorý mu ponúkne, že ho odvezie domov, vaše dieťa by vám malo v tej chvíli zavolať a povedať: „Strýko Mišo ma stretol na ceste a ponúka mi, že ma vezme domov.” V tejto chvíli zavoláte strýkovi Mišovi a uistite sa, že dieťa je s ním.
8. Ak vám vaše dieťa alebo starší príbuzný zavolá a povie: „Choď mi naproti, prosím,“ vstaňte, prosím, z pohovky a urobte to. Veľmi zriedka sa ľudia dožadujú, aby im išli naproti, pretože je to rozmar. Možno dieťa nevie povedať, že nejaký strýko sa naňho veľmi uprene pozerá, pretože je tento človek vedľa neho. Ak poviete: „No, čo robíš, však už si dospelý,“ a potom sa niečo stane, neodpustíte si to. Nebuďte lenivý.
9. Naučte svoje dieťa kričať. Veľa detí a dospelých nevie kričať. Choďte do parku, do lesa a tam začnite. Ukážte mu príklad. Potom to skúste v meste, hoci aj na námestí.
10. Sociálne siete: Starším deťom by sa nemalo zakazovať používanie sociálnych sietí, aspoň obmedzene. Umožnite mu chodiť na vlastnú stránku – takto sa vám zobrazia informácie o tom, čo ho zaujíma, akú hudbu počúva, s kým sa kamaráti. Raz za mesiac si prezrite zoznam jeho priateľov a podozrivý by mali byť všetci pre vás neznámy dospelý, ak to nie je učiteľ. Zakážete mu siete – a v kritickej situácii nájdete osem falošných stránok s fotografiami iných ľudí a nesprávne uvedený vek. (Na rodičovskom stretnutí bolo všetko, o čom píšem, sprevádzané hroznými príkladmi zo života, hovorili o otcovi, ktorý prisahal, že zakázal svojej dcére úplne všetky sociálne siete, a tých istých osem falošných stránok bolo objavených, až keď ju tretí deň hľadali.) Môžete zakázať čokoľvek, ale tieto stránky tam stále budú, len o nich nebudete vedieť.
11. Pornografia nie je to najhoršie, čo môžete na internete nájsť. Môžete tiež nájsť informácie o samovraždách, drogách, stretnúť sa s nebezpečnými podvodníkmi, útočníkmi a naraziť na kyberšikanu. Áno, pracovníci LisaAlert potvrdili, že bolo zaznamenaných množstvo obetí všetkých týchto „expertov“, ktoré chodia po sieti. Dieťa je zvedavé, to je logické.
12. V živote aj online je dôležité, aby si dieťa pamätalo, že nie je nikomu nič dlžné. Je veľmi dôležité vniesť túto myšlienku do hlavy dieťaťa. Ak si niečo pýtajú cudzí vždy si položte otázku: prečo by som to mal robiť? Prečo by som vám mal poslať svoju fotku a povedať vám svoje telefónne číslo, prečo vstávať o 4:20 a niekam ísť.
13. Strávte pár hodín s dieťaťom pri počítači, ukážte na osobnom príklade, čo sa robí na internete s náhle otvárajúcimi sa okienkami s neslušnými obrázkami, reklamou a všetkým, čo sa nám zdá samozrejmé, no preňho je to nové.
14. Ak sa stratené dieťa predsa len nájde, nekričte naňho. Pokojne vysvetľujeme, že sme mali obavy. Vysvetľujeme, prečo to, čo sa stalo, bolo nebezpečné. Spomeňte si na rodičov Dieťaťa z karikatúry o Carlsonovi: Pomocou hasičského zboru chlapca zniesli zo strechy, ale keď ho rodičia stretli, objali ho a povedali: „Zlatko, ako sme sa báli.
15. Samostatne, pár slov o prírode, vzhľadom na to, že medzi mojimi priateľmi je približne 90 % ľudí, ktorí berú svoje deti do lesa, a každé leto ideme do lesa viackrát hľadať stratené osoby:
– Ak sa stratíte v lese, okamžite zastavte a prestaňte sa pohybovať. Možno ste už nejaký čas kráčali nesprávnou cestou. Najprv voláme 112, potom mame. A matka nevybíja batériu v telefóne dieťaťa a necháva, aby dieťa komunikovalo so záchranármi.
– Ak vidíte helikoptéru alebo počujete sirénu, neutekajte smerom k zvuku. Po prvé, v lese je smer zvuku značne skreslený a po druhé sa to robí pre vašu lokalizáciu – teraz vás budú záchranné zložky kontaktovať telefonicky a spýtať sa, či počujete zvuky.
– Dieťaťu opakujeme: chôdza po ľade je nebezpečná, zachrániť sa samostatne je takmer nemožné.
– 8 z 10 detí stratených v lese sa utopí. Opakujeme dieťaťu: ak si sa stratil v lese, nemusíš ísť úplne k brehu rieky, aby si sa umyl, vyčistil ranu alebo získal niečo na pitie. Vždy si so sebou berieme vodu na pitie a umývanie rany.
– Nepúšťajte deti do lesa so staršími fyzicky obmedzenými ľuďmi, dieťa mu nebude vedieť pomôcť, keď sa niečo stane, stratí sa a bude to len horšie.
– Neobliekajte seba a svoje deti do maskáčového oblečenia. Oblečenie dieťaťa by malo byť svetlé. Je oveľa jednoduchšie hľadať v lese dieťa v červenej bunde a oranžových nohaviciach, ako hľadať veľmi maskované.
– Veľa stratených detí hovorí: Vôbec som si nemyslel, že ma mama bude hľadať, však mama nevie, ako ma hľadať a čo robiť. Keď idete do lesa, povedzte svojmu dieťaťu, že nech sa stane čokoľvek, budú ho hľadať a jeho mama vie, čo má robiť. Nie je celkom jasné, odkiaľ takéto myšlienky pochádzajú, ale mám podozrenie, že z rozprávok, v ktorých rodičia pravidelne berú svoje deti do lesa, aby ich zožrali vlci..
LizaAlert – je nezisková dobrovoľnícka pátrajúca organizácia zameraná na pátranie po nezvestných ľuďoch. Je tiež známa ako pátrací a záchranný tím LizaAlert. Vo svojich radoch má špecialistov, záchranárov, dobrovoľníkov a psychológov. Vykonáva nielen funkcie AMBER Alert v bývalom ZSSR, ale tiež usmerňuje dobrovoľnícke sily na aktívne pátranie po všetkých nezvestných. V priemere majú hlásených 10 stratených osôb denne a 5 z nich sú deti. Pátrajú po 3-ročných deťoch, ktoré boli ukradnuté cez plot materskej školy. Hľadajú tínedžerov, ktorí utiekli na Krym so svojím strýkom, ktorý ich na to nahovoril cez internet. Hľadajú deti, ktoré sa boja ísť domov, lebo ich budú karhať a ktoré sa schovávajú za garážami…
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info