Mnohé potraviny prejdú v priemere okolo 1500 km pred tým, ako sa dostanú na náš stôl. Niekto nás neustále presviedča, že je to nutné a výhodné. Posledné výskumy hovoria, že by sme sa mohli bez problémov zaobísť s regionálnymi potravinami a to by malo priaznivý vplyv na rozvoj miestnych spoločenstiev a životné prostredie.
Náš potravinársky systém je postavený tak, aby to bolo vyhovujúce a pohodlné predovšetkým pre hypermarkety a nie pre ľudí. Hypermarkety diktujú výkupné ceny produktov od farmárov a veľakrát ich tlačia do straty, alebo ich nepriamo nútia produkovať menej kvalitné výrobky. Rovnako sem hlavne hypermarkety vozia pre nich lacné potraviny cez pol sveta zanechávajúc značnú uhlíkovú stopu a likvidujú tým regionálnych farmárov a výrobcov.
Profesor J. Elliott Campbell z Univerzity v Kalifornii vykonal zaujímavý výskum, v ktorom tvrdí, že obyvatelia veľkých miest by sa mohli úplne zaobísť s potravinami dopestovanými v oblasti vzdialenej maximálne do 100 km od ich domovov.
Pri výskume sa brali do úvahy mapy kvality pôdy, vodné zdroje, priemerné množstvo kalórii v potravinách a iné údaje. Profesor Campbell prišiel k záveru, že miestni farmári by mohli pokojne zabezpečiť potreby miest, dokonca aj takých veľkých ako je New York a Los Angeles. Aj to by mohlo výrazne znížiť znečistenie životného prostredia.
„Jedným z dôležitých aspektov udržateľnosti je spracovanie živín, vody a energie. Napríklad, keby sa používal kompost z miest na zapracovanie živín do pôdy v regionálnych farmách, nemuseli by sa spoliehať na fosílne palivá, ktoré sú používané pri výrobe a pri preprave hnojív,“ hovorí Campbell.
Farmy musia byť čo najbližšie pri mestách, preto je potrebné popularizovať a podporovať vznik a fungovanie týchto podnikov. Rovnako aj vytvoriť podmienky na trhu pre propagáciu a predaj farmárskych produktov. Výsledky výskumu ukazujú, že takýto model môže úspešne fungovať.
