Naši predkovia považovali za významné čísla 3, 4, 7, 9, 16, 33, 40, 108, 144, 160, 369, 760. Každý deň bol rozdelený na 16 hodín, každá hodina obsahovala 144 častí, každá časť obsahovala 1296 podielov, každý podiel sa skladal zo 72 okamihov, každý okamih sa skladal zo 760 migov a v každom mige bolo 160 sigov.
Aby sme pochopili, akými hodnotami narábali naši predkovia, stačí dať jeden jednoduchý príklad. Jedna z najmenších jednotiek času u slovansko-árijských národov sa nazývala „sig“. Zobrazovala sa runou v podobe blesku. Najrýchlejšie premiestnenie z jedného miesta na druhé sa označovalo v jednotkách sig.
Čomu sa rovná 1 sig v súčasných jednotkách? Odpoveď nás núti zamyslieť sa nad úrovňou našich predkov. 1 sekunda obsahuje 300 244 992 sigov. 1 sig sa rovná 30 kmitom elektromagnetickej vlny atómu cézia, ktorý bol použitý ako základ pre súčasné atómové hodiny.
Načo boli našim predkom také malé jednotky? Na meranie ultra rýchlych procesov, ako je napríklad teleportácia. Najväčšia jednotka vzdialenosti „Diaľka Ďaleká (Dal Dalnaja)“ je približne 1,4 svetelného roku. Je zrejmé, že taká jednotka vzdialenosti bola potrebná na opis vzdialenosti k iným hviezdnym systémom. Podobne aj jedno z najväčších období času „Kruh Svaroga“ bol rovný precesii zemskej osi 25 920 rokov, ktorá je málo povšimnutá súčasníkmi zvyknutými merať v mierach ľudského života a nie v časových merítkach existencie ľudstva…