Príbeh o tom, ako bol v jednej rodine v Moskve vykonaný experiment, vďaka ktorému dieťa prestalo bývať choré a prakticky je zdravé už tri roky.
Všetci sme vedení k tomu, že byť chorý je normálne. Svet je plný patogénov spôsobujúcich ochorenia a aj napriek pokroku lekárskej vedy v posledných rokoch, vyrovnať sa s nimi nemôže. Americkí epidemiológovia prišli k záveru, že epidémie v tomto desaťročí vznikajú štyrikrát častejšie ako v 80. rokoch minulého storočia a počet chorôb spôsobujúcich epidémie sa zvýšil o 20 %.
V súčasnej dobe už epidémiou nazývajú aj ochorenie, ktorého existenciu sme sa dozvedeli asi pred 70 rokmi. Je to autizmus, ktorý je diagnostikovaný takmer každému päťdesiatemu dieťaťu v USA a vo Veľkej Británii.
Je zrejmé, že medicína nenaplňuje túžby ľudí, ktorí sa snažia s jej pomocou ochrániť pred chorobami svoje deti. Našťastie, ako sa ukázalo, je to možné vykonať bez medicíny. Je len nutné zvýšiť úroveň vlastného imunitného systému dieťaťa tým, že ho prestaneme utláčať.
Skutočnosťou je, že príroda pôvodne dala človeku veľmi silný imunitný systém, ktorý mu umožňuje prakticky vôbec neochorieť. Zvlášť v prípade, pokiaľ je tento imunitný systém plne odovzdaný matkou a neutláča sa pri narodení. To znamená, že sa predčasne neprerušila pupočná šnúra, neaplikovali sa dieťaťu silné bunkové jedy po narodení vakcínou, neboli narušené v pôrodnici adaptačné mechanizmy u novorodenca na mimomaternicový život a novorodenec nebol v pôrodnici infikovaný stafylokokom (okolo 90 % pôrodníc je infikovaných stafylokokom). Ale bohužiaľ ideálnych situácií v našom svete je veľmi málo.
Ale aj napriek takej situácii, pokiaľ odstránime hlavné príčiny, ktoré spôsobujú tlmenie imunitného systému, môžeme dosiahnuť pozitívne výsledky. Ako príklad môže slúžiť experiment vykonaný v našej rodine s vlastným dieťaťom, vďaka ktorému dieťa prestalo bývať choré. Najprv som experiment úspešne vyskúšal na sebe. Počas experimentu neboli použité žiadne medicínou odporúčané prostriedky posilňujúce imunitný systém. Dieťa jednoducho žilo v obyčajnom režime v nie príliš vhodnom prostredí z ekologického uhla pohľadu, v meste Moskva.
Všetko sa začalo od toho nešťastného dňa, keď najstaršiu dcéru priviezli po ďalšom Mantoux teste v škole domov sanitkou so slovami: „U všetkých detí je normálna reakcia a u vášho nenormálna. Utrpela anafylaktický šok (reakcia organizmu na aplikáciu cudzieho alergénu) s krátkodobou stratou vedomia.“
Ja ako starostlivý človek som začal pátrať. Preanalyzoval som hromadu informácií a bol som šokovaný, že test Mantoux je vlastne aplikovanie do organizmu celého radu cudzích látok: extrakt tuberkulóznych bacilov – tuberkulín spôsobujúci silné alergické reakcie, vysoko toxický bunkový jed fenol, polysorbát Tween – 80 s estrogénom a iné. A to všetko aj napriek tomu, že test Mantoux absolútne nemá spoľahlivé výsledky. To znamená, že garancia intoxikácie silnými jedmi je zaručená, ale spoľahlivé výsledky nie.
Podobný šok u mňa vznikol, keď som začal študovať informácie o očkovaní. Rovnaké aplikovanie veľkého množstva cudzích látok do organizmu, aby sa vytvorila veľmi pochybná a dočasná imunita k jednému, alebo niekoľkým ochoreniam, ale poškodený jedmi je celý organizmus.
S vakcínami sa do organizmu človeka dostávajú cudzie látky ako napríklad soli hliníka, soli ortuti, formaldehyd, fenol, antibiotiká (neomycín, kanamycín), geneticky modifikované organizmy, rôzne biologicky znečisťujúce látky a cudzie bielkoviny. Bohužiaľ, príroda nepredpokladala, že do organizmu človeka sa budú dostávať látky, ktoré na to nie sú vôbec určené. Dokonca parenterálnou cestou priamo do krvi obídu všetky ochranné bariéry v tele.
My sme usúdili, že týchto látok je príliš veľa na vytvorenie u dieťaťa zdravého imunitného systému a rozhodli sme sa zistiť, ako bude reagovať imunita na zastavenie prísunu všetkých týchto látok do tela.
Mladšia dcéra mala v čase prijatia tohto rozhodnutia 4 roky. Rodičia sme boli poslušní, plnili sme všetky predpisy lekárov. Hlavná časť očkovacieho kalendáru viac, alebo menej bola úspešne splnená. Dieťa sa ničím neodlišovalo od svojich vrstovníkov, bolo choré 4 – 6 krát ročne.
Pre zvýšenie účinku nášho experimentu sme sa rozhodli vylúčiť aj antipyretiká, pretože sme zistili, že teplota je jednou z najúčinnejších odpovedí imunitného systému na ochorenie. Pretože väčšina patogénov hynie pri teplote 39 stupňov! Pokiaľ znižujeme teplotu pri 38,5 stupňov, ako nám predpisujú lekári, v skutočnosti bránime organizmu aby vyvinul efektívnu imunitnú reakciu na patogény. Deštrukcia bielkovín a krvi začína až pri 42 stupňoch. Nenašiel som opisy úmrtí v takomto prípade, ale prípadov vyzdravenia po vysokej teplote je opísaných veľa. Nakoniec sme sa sami presvedčili, keď po stanovenej diagnóze chrípky lekárom, sa chrípkový vírus zničil pri teplote 40,5 stupňa za jednu noc a organizmus vyzdravel.
Náš experiment na obnovu vlastného imunitného systému dieťaťa by nebol úplný, keby sme sa nerozhodli postupne úplne obmedziť také pre ľudský organizmus cudzie látky, ako sú antibiotiká. Antibiotiká v prvom rade rozkladajú optimálne zloženie črevnej mikroflóry a črevá sú v skutočnosti najväčší orgán, ktorý formuje imunitu. Práve v črevách sa nachádzajú lymfoidné tkanivá, ktoré sú zdrojom 70 % lymfocitov produkujúcich protilátky imunoglobulíny.
Takže sme sa rozhodli zrieknuť:
Od bunkových jedov a cudzích látok pre organizmus (test Mantoux, vakcíny)
Od látok, ktoré potláčajú imunitný systém (antibiotiká)
Od látok, ktoré priamo bránia organizmu bojovať s chorobami (antipyretiká)
Výsledný efekt bol, že dieťa začalo byť menej a menej choré. To prebiehalo približne počas 4 rokov. Kontrolnou skupinou v experimente boli zo začiatku deti v škôlke a neskôr spolužiaci, ktorí pokračovali v zbieraní chorôb ako obvykle, čo sa považovalo medzi ich rodičmi ako normálny stav.
Ale obzvlášť viditeľný rozdiel nastal po týchto 4 rokoch, keď naše dieťa úplne prestalo bývať choré a nebolo choré už 3 roky! Nepovažujeme náš experiment ukončený, stále pokračuje. Budeme ďalej pozorovať dynamiku vývoja dieťaťa. My sme iba zamedzili vplyvu hlavným negatívnym faktorom na imunitný systém a organizmus dieťaťa a dosiahli sme výborne výsledky na celkové ozdravenie dieťaťa.
Domnievame sa, že hlavné poškodenie imunity je spôsobené očkovaním od ranného detstva až po ukončenie očkovacieho kalendára. Ďalej sa v živote človeka potláča imunita preočkovaním, testom Mantoux, antibiotikami, antipyretikami, ionizujúcim žiarením, stresom, atď.
Pre rodičov je dôležité si uvedomiť, akému riziku vystavujú svoje deti aplikovaním týchto látok do organizmu, veď neurotoxíny znižujú potenciál mozgu a zamedzujú dosiahnuť úroveň rozvoja, ktorý by bolo možné pôvodne dosiahnuť.