Odpoveď je prekvapujúca. Francúzski králi dávali prísahu na Remešskú bibliu (Texte Sacré) tiež nazývanú Remešské evanjelium-kódex, ktorá bola napísaná dvoma typmi slovanského písma, bukvicou a hlaholikou. V súčasnosti je stále považovaná za posvätnú vo Francúzsku.
Historik M.Pogodin píše, že Karol Lotrinský, ktorý sa tešil mimoriadnemu rešpektu kráľa Francúzska Henricha II., bol poslaný v roku 1547 pracovne do Ríma k pápežovi Pavlovi III. Tam sa mu dostal do rúk tento rukopis. Iná verzia hovorí, že sa mu dostal do rúk v Konštantínopole. V každom prípade, rukopis sa objavil vo Francúzsku za kardinála Karola Lotrinského medzi rokmi 1545-1574. Karol Lotrinský ako remešský arcibiskup daroval rukopis remešskej katedrále v roku 1574. Pre rukopis bola vyhotovená drahá väzba s vloženými svätými relikviami a drahými šperkami. Tam bolo evanjelium uložené ako tajomný rukopis, na ktorý dávali stovky rokov francúzski králi prísahu. Sám kardinál Lotrinský nosil rukopis počas slávnostných procesií na hrudi ako veľkú svätyňu.
Je zdokumentované, ktorí francúzski králi na nej dávali prísahu. V roku 1559 František II., v roku 1561 Karol IX, v roku 1575 Henrich III., v roku 1589 Henrich IV. sa vyhol tejto tradícii, v roku 1610 Ľudovít XIII., v roku 1654 Ľudovít XIV., tiež Ľudovít XV. a XVI. Tradíciu prerušila Francúzska revolúcia.
V roku 1717 ruský cár Peter I. prišiel na štátnu návštevu do Francúzska, kde navštívil rôzne mestá. 27.6. navštívil mesto Remeš (Reims), tradičné korunovačné mesto francúzskych kráľov. V Remešskej katedrále mu kňazi preukázali veľkú poctu a ukázali posvätnú relikviu s tajomným písmom, ktorému nikto nerozumie. Peter vzal do ruky knihu a k veľkému prekvapeniu prítomných, začal slobodne nahlas čítať prvú časť rukopisu šokovanému duchovenstvu katedrály. Cár vyjasnil, že ide o cirkevný slovanský text. Druhú časť textu ani cár, ani jeho sprievod nemohli prečítať. Francúzi boli šokovaní udalosťou a túto zapísali ako jednu z najzaujímavejších z celej návštevy Petra I. vo Francúzsku.
Po niekoľkých rokoch, 18.6.1726, vyslanec Petra I. prechádzajúci cez Remeš na Aachen, navštívil katedrálu v Remeši. Spolu so sekretárom ľahko čítali rukopis a po požiadaní aj preložili prvú stranu. Druhú časť prečítať nemohli. Vyslanec povedal, že táto časť je písaná slovanským písmom, ale veľmi starým. Až v roku 1789 anglický cestovateľ Ford Hill zbadal vo Viedenskej knižnici jednu knihu v hlaholike a pochopil, že druhá časť rukopisu v Remeši je písaná v hlaholike.
Ďalší osud Remešského rukopisu bol taký, že počas Francúzskej revolúcie v roku 1793 na príkaz Napoleona Bonaparta všetky rukopisy, vrátane Remešského, boli prevezené do mestskej knižnice v Remeši. Tu bol rukopis chránený a v úplnom poriadku, iba bol zbavený posvätných relikvií a drahocenných šperkov. V Rusku sa tento rukopis považoval za stratený, až v roku 1835 A.I.Turgenev pri skúmaní zahraničných archívov zistil, kde sa nachádza.
Prvá časť rukopisu je úryvok z Bulharského evanjelia a skladá sa zo 16 listov. Druhá časť sa skladá z 29 listov a je písaná v hlaholike. Napísaná je pravdepodobne sv. Prokopom a darovaná Karolom IV. Vo Francúzsku je rukopis známy pod názvom „le Texte du Sacre“ a doteraz sa považuje za posvätný.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info