V posledných rokoch sa veľa hovorí o výhodách dojčenia, ktoré má vplyv nielen na zdravie, ale aj inteligenciu detí. Mamičky, ktoré z rôznych dôvodov boli nútené prejsť z dojčenia na umelú výživu sú z toho znepokojené a nevedia ako sa k týmto informáciám postaviť. Pokúsme sa to pochopiť.
Všeobecne platí, že dojčenie naozaj pomáha zlepšiť neuropsychologický rozvoj a inteligenciu. Výskumom K.Rogersa z roku 1978, ktorého sa zúčastnilo viac ako 5000 detí sa ukázalo, že vo veku 15 rokov po testoch neuropsychologického rozvoja detí tie, ktoré boli dojčené, mali významné prednosti pred tými, ktoré boli kŕmené umelou výživou. A medzi študentmi, ktorí sa dostali pod dohľad psychoneurológov kvôli problémom so školskou dochádzkou podľa Menkes, výrazne prevažovali deti, ktoré dostávali umelú výživu.
Súčasné ruské výskumy potvrdzujú tieto údaje. Vo Volgograde v roku 2005 bola vykonaná retrospektívna analýza 414 histórií rozvoja ročných detí. Cieľom štúdie bolo zistiť výskyt problémov psychického a fyzického vývoja v závislosti na type dojčenskej výživy. Deti (donosené a prakticky zdravé pri narodení) rozdelili do troch skupín. Prvá skupina výlučne prirodzene dojčená do 6 mesiacov. Druhá skupina prirodzene dojčená plus dokrmovaná vodou a stravou od 3-4 mesiacov. Tretia skupina výlučne na umelej dojčenskej výžive.
Predstih vo vývoji vo veku jedného roka bol v prvej skupine 11,9 %, v druhej skupine 9,7 %, v tretej skupine 1 %. Oneskorenie vo vývoji vo veku jedného roku bolo v prvej skupine 1 %, v druhej skupine 2,9 % a v tretej skupine 14 %.
Ďalší zaujímavý výskum bol vykonaný v meste Astrachan, ktorý pozostával zo sledovania skupiny 124 detí po dobu 16 rokov. Porovnávali sa deti, ktoré boli dojčené od 1 do 1,5 roku (64 detí) a deti, ktoré boli v prvom mesiaci života prevedené na umelú výživu (60 detí).
Tu sú niektoré z výsledkov:
- Oneskorenie o 2 roky vo vývoji reči: 27,7 % na umelej výžive; 17,9 % dojčené.
- Nepriateľské správanie, zlá poznávacia reakcia, bojovnosť, hystéria: 17,9 % na umelej výžive; 6,9 % dojčené.
- V troch rokoch test aktívnej reči splnili: 54 % na umelej výžive; 79 % dojčené.
- Dobrý senzorický, zmyslový vývoj: 51,4 % na umelej výžive; 77,6 % dojčené.
- Počet dospievajúcich, ktorí majú zápis na polícií: 2 deti zo 64 dojčených (pričom matky týchto dvoch boli zaradené do skupiny nespoľahlivé s poruchou materského správania) a 11 detí zo 60 detí na umelej výžive.
Prečo sú takéto výsledky? Hlavným dôvodom je menejcennosť zloženia akejkoľvek zmesi umelej výživy v porovnaní s materským mliekom. Kým materské mlieko obsahuje asi 400 zložiek, ktorých zloženie sa mení podľa potreby každého jednotlivého dieťaťa, v najlepších zmesiach umelých výživ je takých komponentov 40-50.
Napríklad taurín, ktorý priamo ovplyvňuje vývoj mozgu bol dodaný do niektorých zmesí iba nedávno. Pritom zostáva ešte stále veľa dôležitých komponentov, ktoré do zmesí ešte nepridali. V niektorých zmesiach sa taurín nenachádza ani teraz. Rovnako ako v niektorých je selén a v niektorých nie je, niektoré majú bifidobaktérie a niektoré nie, a tak ďalej. Tiež sa reklamuje doplnenie oligosacharidov ako v materskom mlieku, ale fakticky boli pridané iba dva oligosacharidy zo 130, ktoré sú v materskom mlieku…
V ďalšom rade má jednoznačne vplyv blízka komunikácia matky s dieťaťom, ktorá prirodzene ľahšie prebieha pri dojčení. Funguje tu aj zvuková signalizácia vzájomného prispôsobenia, niekoľko typov zvukov zo strany dieťaťa, signály hladu, sýtosti, pohodlia alebo nepohodlia, a tak ďalej. Zo strany matky slová a intonácia uspokojenia, podpory a pomoci. Matka a dieťaťa aktívne komunikujú aby spolupracovali v procese dojčenia. Každá dojčiaca matka si všimla ako dieťa trošku posaje a uspokojí prvý hlad, zameria sa na jej tvár a mimiku, aktívne vníma hlas, zápach, pružnosť bradavky, chuť mlieka a iné vnemy. Tak vlastne prebieha stimulácia rozvoja. Kým na umelej výžive je kŕmenie menej časté a v niektorých prípadoch môže matka nechať fľašu dieťaťu a ísť sa zaoberať svojimi vecami.
Ale práve v komunikácií s dieťaťom môže matka vyrovnať, kompenzovať rozdiel medzi dojčenými a umelo vyživovanými deťmi. Môžeme si všimnúť, že vo všetkých výskumoch je stále dosť veľké percento umelo vyživovaných detí, ktoré tiež ukázali dobré výsledky vývoja a nejaké percento dojčených so zlými výsledkami. V živote sa môžu stať rôzne situácie a po určitých príčinách niekedy nemôžu dojčiť aj veľmi starostlivé a milujúce matky. Pokiaľ sa taká matka stavia pozorne k potrebám svojho dieťaťa, aj keď sa kŕmi z fľaše, veľa s ním hovorí, nosí ho na rukách, láska ho, rôzne ho stimuluje k rozvoju, tak sa dieťa nebude o nič horšie vyvíjať od dojčených.
To znamená, že v presne rovnakých podmienkach výchovy, dojčené deti budú mať nepochybne výhody pred umelo vyživovanými v dôsledku lepšej kvality materského mlieka voči umelej výžive. Ale pritom deti na umelej výžive u pozornej, starostlivej, milujúcej a vzdelanej matke sa budú rozvíjať lepšie, ako u menej starostlivej matky, ktorá bude mať tendenciu ignorovať potreby dieťaťa v prospech svojich požiadaviek.
Autor: Irina Rjuchova
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info