V Ústave ekológie a evolúcie A.N. Svercova Ruskej akadémie vied, na ďalšom zasadnutí Medziagentúrnej skupiny pre výskum populácií, pod vedením doktorky biologických vied Ariadny Filipovny Nazarovej, sa štyri hodiny prerokovávala otázka počiatočného objavenia človeka na Zemi. Pravdepodobnú verziu príchodu človeka z vesmíru potvrdzujú aj vedci.
Stručne povedané, človek určite nepochádza z opice. V skutočnosti, u človeka a opice sa na Zemi nenašli takí predkovia, ktorí by potvrdzovali evolučnú teóriu Darwina. Na zasadnutí Ústavu Ruskej akadémie vied boli prezentované dve objemné správy. Prvú správu prezentoval doktor biologických vied Alexander Belov a druhú akademik Ruskej akadémie prírodných vied Andrej Ťuňajev.
Správa Alexandra Belova bola venovaná diskusii o nových archeologických nálezoch. Z diskusie vyplynulo, že vznik človeka, alebo formovanie človeka, nie je v súlade s teóriou Darwina, to znamená z opice na človeka, ale opačne. Jednoducho povedané, opice môžu byť výsledkom degradácie človeka.
Druhý variant – opice a človek môžu byť nezávislými biologickými vetvami, bez akýchkoľvek spojení medzi sebou. Tieto závery boli vedcami urobené, na základe štúdia fosílnych vzoriek čeľustí jednotlivých zubov, lebiek a iných kostí.
Správa Andreja Ťuňajeva sa zaoberala problematikou africkej teórie pôvodu človeka a pripravovala sa v spolupráci s profesorom Harvardskej univerzity Anatoliem Klesovym, autorom DNA genealógií. Správa jasne ukazuje, že na základe dôkladného štúdia starých dát a nového radu databáz, mapa osídlenia Zeme človekom má úplne iný vzhľad. Africká populácia človeka nie je geneticky predkom ostatných rás na Zemi.
Hlavná populácia, ktorá bola na území Ruskej planiny, je predkom súčasného európskeho človeka. Andrej Ťuňajev dokazuje, že vývoj človeka sa javí ako degradačný proces. Z hľadiska genetiky je transformácia kostier a zmena farby kože výsledkom degradačných procesov.
Štvorhodinové zasadnutie bolo skoncentrované na jednu spoločnú tému, pôvod človeka. S tým súvisí aj teória, objavenie človeka na Zemi z vesmíru.
V prospech tejto teórie hovoria dva fakty:
-
V skutočnosti u súčasného človeka neboli objavení žiadni starovekí biologickí predkovia.
-
Dokonca aj najstaršie nálezy dokazujú priamu chôdzu človeka. A hlavne v ľudskom genóme neboli nájdené genetické markery staršie ako 260 tisíc rokov.
V prospech involučnej alebo degradačnej teórie hovorí nielen zmena vonkajšieho vzhľadu kostí, ale aj zmena štruktúry kostí. Degradácia je jasne viditeľná na príklade austrálskych domorodcov. Podľa údajov antropológie a genetiky, súčasný človek prišiel do Austrálie približne pred 40 000 rokmi. Nálezy datované podľa týchto rokov sú oveľa progresívnejšie v ich štruktúre, ako sú aktuálne ukazovatele súčasných domorodcov z tohto kontinentu.
Pokiaľ majú staré lebky hrúbku pol centimetra, tak súčasný domorodci Austrálie majú hrúbku lebečnej kosti jeden a pol centimetra a pritom sa líšia oveľa primitívnejšou stavbou, čo prirodzene svedčí o degradácii systému formovania človeka.
Zasadnutia v Ústave ekológie a evolúcie Svercova Ruskej akadémie vied sa zúčastnili špecialisti z rôznych oborov ako sú biológia, medicína, systémová analýza a iné. Všetci sa zhodli na tom, že predkladatelia správ majú pravdepodobne pravdu.
Sergej Jeremejev