„Hlupáci v ruskej ezoterickej tradícii sú najvyspelejšie bytosti. Svedčia o tom mnohopočetné príbehy a príslovia: Hlupák zákon nepozná; Hlupákom sa darí; Svet sa krášli hlupákmi; Hlupák spí a šťastie v hlavách leží; Hlupákovi sveta žiť – nemá žiadne starosti….“. Toto sú citáty z knihy „Ohňostroj čarodejstva,“ od V. Dolochova a V. Gurangova.
Takže, kto sú tí Ivanovia – hlupáci v ruských národných rozprávkach?
Slovo hlupák v ruskom jazyku označuje človeka, ktorý má nedostatok umu či schopností. Nedostatok umu vôbec neznamená, že tento človek je idiot. Značí to, že um má, no málo. Um nemá dostatočne rozvinutý v porovnaní s obyčajnými ľuďmi. Títo rozprávkoví hrdinovia Ivanovia, Jemeľovia či Andrejovia predstavujú hlupákov, ktorí idú nazbierať rozum. Oni chodia tam, kam človek s dostatočne rozvinutým rozumom nechodí. Na čo by tam chodil? Jemu jeho schopnosti stačia. Ako hovorí národné príslovie: „Múdry do hory nepôjde, múdry horu obíde“.
V dôsledku toho hlupák odhaľuje neobyčajné schopnosti a stáva sa cárom, pánom seba a svojej zeme, no múdri zostávajú tam, kde sú – pri svojich záujmoch, kde nič nezískali.
Hlupák sa líši od múdreho tým, že sa nebojí robiť chyby, no je kvôli tomu vnímaný okolím ako hlúpy. „Hlupák zákon nepozná,“, hovorí príslovie. Hlupák rozmýšľa, prečo všetci dokola chodia okolo hory? „A ja chcem ísť cez horu! – rozhodne sa hlupák a ide. Pri tom zisťuje o sebe nové veci, nachádza v sebe nové schopnosti a možnosti. V podstate, on neustále nachádza a odhaľuje seba samého. Tým aj zároveň naberá síl. Veď pokiaľ na horu vyjdeš, koľko síl ťa to stojí.
Hlupák žije v inom priestore vedomia ako múdry. Preto je aj mudrlantami v jeho okolí nepochopený. Hlupák – to je stav učenia sa. Nevedome je neustále zaneprázdnený hľadaním niečoho nového. Múdry človek aj tak „všetko vie“ a uspokojuje sa s tým. Hlupák sa riadi hlasom, volaním svojej duše, naopak, múdry všeobecným názorom. V dôsledku toho všetkého sa hlupák stáva „osvieteným“, cárom, no múdry u neho pracovníkom alebo služobníkom. Veď každý cár má predsa sluhov.
Mnohí, ktorí prečítajú rozprávky o hlupákoch, sa rozhodnú stať hlupákmi. A stávajú sa nimi, premeniac sa nie na hlupáčikov, ale na blbcov. No rozprávkový hlupáčik sa hlupákom alebo blbcom nestáva. On sa stáva Cárom. On sa oslobodzuje od svojho vnútorného hlupáka. Hlupák mu bol potrebný na dosiahnutie potrebného cieľa. A preto je rozdiel medzi HLUPÁKOM a hlupákom a netreba na to zabúdať.
Pri nastúpení na cestu učenia je nevyhnutné sa v istý moment stať hlupákom. No hlupákom, ktorý sa vypraví na cestu hľadania seba samého v nádeji, že sa jedného dňa stane cárom vlastného cárstva. On sa vydáva hľadať svoju skutočnú podstatu. Možno povedať, že cesta učeníka je cestou hlupáka.
Keď sa začíname učiť, je treba dovoliť svojmu vnútornému hlupákovi prejaviť sa. Veľmi často sa bojíme ukázať svoju neznalosť, aby sme pred druhými sami nevyzerali ako hlupáci. Tohto strachu je potrebné sa zbaviť.
Ak si sa podujal niečo sa naučiť, automaticky to označuje, že čosi nevieš. Tak je to aj nutné pochopiť a vnímať. Porozumieť tomu, že niečo nepoznáš a chceš sa to naučiť. Prijať, že niečomu nerozumieš a usiluješ sa tomu porozumieť. Ak sa miesto výuky budeš tváriť, že všetko vieš, tak sa nič nenaučíš a nič nepochopíš. Čas strácaš nadarmo. I tak ho nie je veľa, dá sa povedať, že proste nie je. Si len Ty a „tvoj“ život a v živote sa odratáva nie koľko času si prežil, ale tvoja zúčastnenosť v uplynulých udalostiach.
Čím viac udalostí sa bude diať v tvojom živote, tým viac dojmov získaš. Je to ako s pozeraním filmu. Čím viac je film nasýtený rôznymi scénami, ktoré povzbudzujú vedomie, tým viac dojmov takýto film zanecháva.
Čím viac duša nahromadí rôzne životné skúsenosti, tým vyvinutejšou sa stáva. Veď duša sa vyvíja vďaka získaným a prežitým skúsenostiam. Niektoré dojmy prispievajú k otvoreniu a rozvoju duše, iné k zatvoreniu a stiahnutiu duše. Ak sa duši neustále spôsobuje bolesť, bude sa čoraz viac sťahovať. Avšak, keď vnesieme do tejto duše lásku, bude viac rásť. Cesta učenia sa raz ukončí vtedy, keď naplníme svoju dušu láskou, ktorá v nej ostane a bude si vedomá sama seba.
Pre toto je dôležité naučiť sa odkrývať svoju dušu, jednoducho povedané – stať sa hlupákom. Hlupák je otvorený celému svetu, svet vchádza do neho a pomôže mu dosiahnutí jeho snahy. Ak si spomeniete na rozprávkových hlupákov, ukáže sa, že oni všetci sú otvorení dušou. Hlupák sa oddáva do rúk sveta. Celý vesmír, svet, alebo inak povedané Boh, mu pomáhajú a v dôsledku toho potom nachádza to, čo hľadal. Nachádza strateného seba; nachádza svoju pravú podstatu. Práve tu sa končia všetky rozprávky o ruských hlupákoch, ktorí prišli nevedno odkiaľ a nevedno za čím.
Hovorí sa, že rozprávka je vymyslená, no je v nej náznak pravdy, a teda vždy si môžeme odtiaľ čosi odniesť.