Stojí za zmienku, že v Rusku na začiatku dvadsiateho storočia existovali dva typy domov: ziskové bytové a družstevné. Rozdiel bol v tom, že v bytovom dome nájomník platil peniaze a majiteľ riešil všetky záležitosti, kým v družstevnom dome bol za každodenné záležitosti zodpovedný nájomca sám.
Aj družstevné domy boli postavené v modernom štýle a boli vybavené najnovšími dostupnými technickými vynálezmi. Napríklad práčovňa s práčkami a sušičkami v suteréne domu.
Unikátny bol aj centrálny systém odstraňovania prachu. Pozostával z pohonnej jednotky, pneumatických zásuviek, pneumatických naberačiek a potrubí. Pneumatické prívody boli spojené s pohonnou jednotkou systémom potrubí zabudovaných v stenách alebo podlahe.
Do prívodu vzduchu bola vložená hadica, pohonná jednotka bola zapnutá a prach prúdil cez potrubia do zberača prachu pohonnej jednotky. Vyčistený vzduch bol vypustený mimo budovy. Takáto vysávačová stanica bola umiestnená v suteréne, z ktorého stúpala stúpačka, ktorá sa pripájala k špeciálnym otvorom v stenách bytov, akési zásuvky.
Na začatie čistenia bolo potrebné napojiť hadicu od vysávača práve na tento výstup. Potom bol systém zapnutý v samotnom suteréne. Pravda, niektoré katalógy prezentujú aj systém diaľkového ovládania. Ale ako to fungovalo a či to fungovalo, nie je známe.
Takéto vysávacie systémy sa prvýkrát objavili v roku 1905 v Essene a v roku 1908 v Hamburgu v rodinných chatách. A to už v roku 1912 v Petrohrade. Samozrejme, neboli v každom dome, ale skôr v niekoľkých budovách v meste: budova Bassejnoj Partneršip, domy 1, 2 a 3 Petrohradského združenia vlastníkov bytov, budova poisťovne Rossija na Majakovského. V tom čase to boli veľké domy určené na bývanie strednej a vyššej vrstvy.
Podobné systémy centrálneho vysávania sa dnes v domoch objavujú ako výdobytok súčasnej modernej doby.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info