Najstarší meč, stĺp v architektúre a „farebná“ maľba na stene sa našli v Adygejskej republike v Ruskej federácii.
V Rusku, presnejšie, v dedine Novosvobodnaja, okres Maykop v Adygeji, sa na jednom mieste našlo niekoľko archeologických senzácií – bol objavený najstarší drevený hudobný nástroj v dejinách ľudstva, najstarší architektonický stĺp, najstaršia farebná nástenná maľba, najstarší meč a – koleso, ktoré svojou starobylosťou prevyšuje mezopotámske zo školských učebníc dejepisu…
Najstarší meč, stĺp v architektúre a „farebná“ maľba na stene sa našli v Adygeji. Tieto nálezy patria kandidátovi historických vied Alexejovi Rezepkinovi, vedúcemu výskumníkovi na Katedre archeológie Strednej Ázie a Kaukazu na Inštitúte histórie a Kaukazu Ruskej akadémie vied.
A toto nie je ani alternatívna história, ani sovietsky nezmysel, toto je najobyčajnejšia rutinná práca jedného skromného a pracovitého vedca z Ústavu humanitných vied a migrácie Ruska, Akadémia vied v Petrohrade.
Reakcia vedcov na tieto zistenia:
V. Trifonov (IHMC RAS): „Rezepkin sa narodil so striebornou lyžičkou v ústach.“
E. Kolpakov (IHMC RAS): „To nemôže byť!“
A. M. Leskov (člen Nemeckého archeologického inštitútu a vedecký konzultant Múzea archeológie a antropológie Pensylvánskej univerzity (USA): „Váš nález (nástenná maľba) je lepší ako môj (Ulyap rhyton).“
A ak sú všetky Rezepkinove dátumy presné a správne, potom ho možno právom nazvať vynikajúcim súčasným archeológom svetového významu. Tvrdiť takéto veci počas života je často nekorektné a v niektorých prípadoch aj vtipné. Ale pred nami sú tie najsuchšie fakty.
– Pán Rezepkin, kde sa našiel najstarší stĺp (najdôležitejší prvok architektúry)?
Najstarší meč, stĺp v architektúre a „farebná“ maľba na stene sa našli v Adygei. Všetci vieme z vysokoškolských a školských učebníc, že v Európe nie sú starodávnejšie stĺpy ako tie, ktoré sa našli v palácoch Knossos na ostrove Kréta. Podarilo sa mi však nájsť v jednom dolmene (druh kamennej hrobky) na Kaukaze stĺp, ktorý je najmenej o 500 rokov starší a vo svojej harmónii nie je horší, ako povedzme, dórsky štýl.
V súčasnosti je tento starobylý architektonický zázrak, o ktorom sa nevie, ako sa dostal do dolmenu (výška – 298 cm), vystavený v Národnom múzeu mesta Maykop (Severný Kaukaz). Tento stĺp je výtvorom civilizácie „staviteľov dolmenov“ a bol vytvorený okolo tretieho tisícročia pred Kristom. A dnes je tento nález najstarším stĺpom v celom európskom priestore.
Samozrejme, bude to trochu špekulatívne, ale už teraz môžeme povedať, že stĺpy nevymysleli starí Gréci, ale starí obyvatelia severného Kaukazu.
– Kde sa našiel najstarší hudobný nástroj?
– Predtým všetci verili, že sa našiel v kráľovských hroboch civilizácie Ur (na území moderného Iraku). Nástroj podobný harfe objavil v prvej polovici 20. storočia britský archeológ Leonardo Woolley a pochádza z 27. – 26. storočia pred naším letopočtom.
Avšak nie je. Najstarší hudobný nástroj na svete našli ruskí archeológovia v roku 1980 na Kaukaze. Jeho zrekonštruovaný model je dnes uložený v Múzeu hudobných nástrojov mesta Petrohrad a zachované fragmenty sú v sklade Ermitáž. Jeden reštaurátor mu dokonca dal názov „Šičepšin“ (takto sa nazýva ľudový strunový sláčikový nástroj v Adygejskej republike).
Keď sme otvorili kamennú hrobku, s prekvapením sme našli dokonale zachovaný drevený nástroj, ktorý sme uhlíkom datovali do 4. tisícročia pred Kristom. Pozostávajúci zo strún a rezonátora nám hneď pripomenul ruské gusli. Neďaleko ležali dokonale zachované drevené rukoväte dýky a sekery.
Dnes je toto všetko uložené, žiaľ, v zlých podmienkach v Štátnej Ermitáži: drevené časti všetkých nálezov sú konzervované parafínom. Najstarší meč, stĺp v architektúre a „farebná“ maľba na stene sa našli v Adygejskej republike.
– Kde bola nájdená najstaršia farebná nástenná maľba (maľba) v Európe a Eurázii?
– Nerátajúc jaskynné výtvarné umenie, samozrejme… (Francúzsko, Španielsko atď.). Ale tu hovoríme o maľovaní na človekom vyrobený predmet! Pred tridsiatimi rokmi objavil archeológ z vtedajšieho Leningradu kamennú hrobku, v ktorej uvidel nádherne zachované farebné vyobrazenia tulca a iných vecí dávneho bojovníka. Ide o jedno z prvých „majstrovských diel“ maľby v celej histórii umenia.
Dnes je to najstaršia farebná nástenná maľba v Európe. A takýto nález už bol uznaný ako jediný v celom európskom priestore. Žiaľ, tento unikátny nález prakticky „hynie“ v jednej zo sál Národného múzea Adygejskej republiky v Maykope.
Navyše, vinu za túto budúcu stratu nebude niesť riaditeľ dnešného múzea, ale Ministerstvo kultúry Ruskej federácie, pretože jednoducho neexistujú žiadne finančné zdroje na vytvorenie špeciálnych skladovacích podmienok v malom múzeu Adygei.
Svojho času som požiadal Ermitáž o pomoc pri zachovaní tohto senzačného nálezu, no skľučujúca pasivita vedúceho archeologického oddelenia múzea s najväčšou pravdepodobnosťou povedie k smutnému výsledku: jediný najstarší príklad polychrómovanej maľby (maľby) v Európe s celkovou rozlohou 5 metrov štvorcových čaká, bohužiaľ, smutný osud. Ale musíte súhlasiť, príklad farebnej maľby, ktorá je staršia, než sa dá nájsť v Egypte, si zaslúži starostlivejšie zaobchádzanie.
– Kde sa našiel najstarší meč na svete?
Najstarší meč, stĺp v architektúre a „farebná“ maľba na stene sa našli v Adygei. Málokto o tom vie, ale najstarší meč na svete je uložený v Ermitáži v meste Petrohrad a dnes si ho môže pozrieť každý. Tento bronzový meč patrí do takzvanej archeologickej kultúry „Novosvobodnaja“. Našiel som ho v hrobke, ktorá pochádza z druhej tretiny 4. tisícročia pred Kristom. Dĺžka tejto zbrane je 63 centimetrov.
Doteraz sa verilo, že najstarší meč našiel taliansky archeológ Palmieri. Vykopal kopec v hornom toku Tigrisu, v ktorom s kolegom našli v jednom z palácov celý poklad zbraní. Pozostával z kopijí a niekoľkých mečov. Palmieriho nálezy boli datované na samý koniec 4. tisícročia.
Meč z dediny Novosvobodnaja (Adygea) pochádza z druhej tretiny toho istého tisícročia. Ako si môžete spočítať sami, meč z Kaukazu sa ukázal byť starší ako meče z paláca na hornom toku rieky Tigris.
Na území súčasného Ruska sa teda našiel najstarší meč na svete. Čo sa mimochodom spomína aj v učebnici archeológie Moskovskej štátnej univerzity.
– Kde sa našlo najstaršie koleso?
Existujú nezvratné dôkazy, že koleso bolo už používané v období neolitu na Balkáne. Existovala taká eneolitická kultúra nazývaná Cucuteni (dedina v Rumunsku). Fakt sa odohral v druhej etape jeho vývoja v poslednej štvrtine 5. tisícročia pred Kristom. Rumunský archeológ Dinu o tom informoval už v roku 1981 vo svojich serióznych vedeckých publikáciách, kde hovorí o tom, ako sa mu v jednej z osád podarilo nájsť hlinené modely kolies z hračkárskych vozíkov. To znamená, že na Západe sa koleso objavilo o celých tisíc rokov neskôr ako na Východe.
Najstarší meč, stĺp v architektúre a „farebná“ maľba na stene sa našli v Adygeji a odtiaľ sa toto know-how dostalo do Nemecka, pokračuje archeológ. Neďaleko nemeckého mesta Süschen sa ešte v 19. storočí našli rytiny na megalitickej doske, ktorá schematicky znázorňovala voly zapriahnuté do voza. Aj tieto obrázky vznikli pred objavením sa kolesa v Mezopotámii – v polovici štvrtého tisícročia.
Potom boli v dvoch megalitických hrobkách v severnom Nemecku objavené kamenné modely kolies, ktoré patria do takzvanej kultúry „lievikovitých pohárov“. Majú hrúbku celého centimetra a priemer 11 centimetrov. A hlavne, náboj (kolesá) na oboch stranách sú veľmi dobre zvýraznené. Interpretujem ich aj ako modely kolies,- vysvetľuje Alexej Rezepkin. Hlinené alebo kamenné modely kolies boli napodobeninou časti vozíka.
Štvrté potvrdenie k nám pochádza z južného Poľska z osady Bronoczyce, ktorá patrí do rovnakej kultúry „lievikovitých pohárov“. Našla sa tam nádoba, na ktorej bol vyrytý schematický obraz vozov, na ktorých boli zapriahnuté voly. Pochádza z poslednej tretiny štvrtého tisícročia (teda ešte pred známym raným faktom o vzhľade kolesa; tzv. Uruk-5 na samom konci 4. tisícročia – kde je obraz tzv. bol nájdený „najstarší“ vozík).
Ďalej, na základe všetkých vyššie uvedených údajov, na začiatku 90. rokov nemecký vedec A. Heusler predložil rozhodujúcu hypotézu, že koleso (vo forme vozíkov) napokon neprišlo z východu do Európy, ale celkom naopak… To znamená, že povozy z Európy prišli najskôr do južných ruských stepí v polovici 4. tisícročia a až potom sa z územia súčasného Ruska valili na Východ. O čom svedčí aj nasledujúci nález ruských archeológov.
V Krasnodarskom kraji rozkopal kubanský archeológ A. Kondrašov jedno pohrebisko. Ale keďže sa špecializuje na podmorskú archeológiu a svoj objav si nevšimol, všimol som si ho a ponúkol mu spoločné vydanie tohto objavu. V roku 1988 sme s ním publikovali materiál s jediným dvojkolesovým vozíkom z doterajšieho pohrebiska, ktorý patrí do takzvaného raného štádia vývoja „novosvobodnajskej kultúry“ (pomenovanej podľa dediny Novosvobodnaja v Adygeji) – do r. polovice 4. tisícročia.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info