Biológovia z Ústavu vedy a technológií v Okinawe v Japonsku porovnali vzorky z populácií divých včiel z rokov 2010 a 1977 a zistili, že včely sa významne geneticky zmenili a vyvinuli si rezistenciu k novým druhom parazitov.
Posledné desaťročia sa populácia divých včiel medonosných neustále znižuje kvôli všadeprítomnej varroáze, čo je ochorenie spôsobené roztočmi Varroa destructor. Ale nedávny výskum ukázal, že včely sa naučili brániť proti tomuto parazitovi, kvôli ktorému sa ešte pred niekoľkými rokmi zdalo, že všetky druhy včiel sú na pokraji vyhynutia.
Biológova z Ústavu vedy a technológií v Okinawe spoločne s kolegami z Cornell univerzity v meste Ithaca v štáte New York skúmali populačnú genetiku kolónií divých včiel medonosných. Vedci porovnávali vzorky DNA získaných v roku 1977 s včelami získanými v tom istom lese už v roku 2010.
Podobný výskum je zriedkavý, hlavne so včelami. Iba zriedkavo ich zhromažďujú tak, aby vzorky mohli slúžiť pre budúci výskum populácií. Našťastie, práve tento druh vzoriek bol uložený v zbierke hmyzu na Cornellovej univerzite. V dôsledku toho, sa vedcom prvýkrát v histórií podarilo zistiť zmeny v genóme včiel po široko rozšírenej varroáze, ktorá priamo ovplyvňuje dynamiku populácie včiel.
Bolo zistené, že v novej generácii v porovnaní so starou, sa výrazne zmenila mitochondriálna DNA, ale k najzaujímavejšej zmene došlo v géne s receptorom dopamínu, ktorý riadi vývoj odpudzovania. Práve tento receptor je spojený so zvykom včiel čistiť samých seba a zbavovať sa parazitov tým, že ich zjedia.
Mnoho zmien nastalo v génoch spojených s rozvojom včiel. Roztoče sa množia a rastú na včelách počas štádia larvy, preto vedci predpokladali, že včely sa evolučne posunuli tak, že zmenili tento proces, preto sú vidieť aj fyzické zmeny. Súčasné včely sú menšie ako ich predkovia a majú iný tvar krídel.
Často máme tendenciu myslieť si, že proces evolúcie musí trvať tisíce alebo milióny rokov, ale v skutočnosti sa zmeny môžu uskutočniť na úrovni niekoľko generácií. Porovnaním včiel z rovnakej kolónie po 33 rokoch mohli biológovia sledovať prirodzený výber v akcii.