Nory malých predátorov sú pravou oázou v tundre. Podzemné domy polárnych líšok staré niekoľko desaťročí sú zvrchu pokryté prírodnými záhradami so sviežou stepnou trávou, trpasličou vŕbou a malými žltými kvetmi. Miesta, kde sa nachádzajú tieto nory, sú v lete viditeľné z diaľky, sú to svetlé farebné škvrny na šedom nenápadnom pozadí.
Biológ Brian Person z Aljašky už mnohé roky študuje migráciu malých predátorov v severnej Aljaške. Vďaka GPS obojkom zistil, že polárne líšky môžu cestovať po morskom ľade cez Čukotské more z Aljašky na Sibír, a naspäť. Avšak obojky vysielajú signály iba raz za tri dni, čo je pomerne pomalé, preto sú pestré nory polárnych líšok pohodlný spôsob, ako sledovať ich populáciu a interakciu s prostredím, keďže sú jasne viditeľné aj z vrtuľníka, alebo z lietadla.
„Tieto zvieratá hnoja a vytvárajú záhrady,“ hovorí Person. Záhrady polárnych líšok vytvárajú natoľko kontrast s okolitou tundrou, že ich vedci, ktorí v roku 2014 uskutočnili výskum na túto tému, nazvali „inžinieri ekosystému“. Štúdia odhalila, že 3 až 5 kg líšky živiace sa v lete drobnými hlodavcami, lumíkmi a inými obyvateľmi tundry, zanechávajú v okolí svojej nory trikrát viac bioodpadu ako v ostatnej tundre.
Počas dlhej temnej polárnej zimy sa tundra mení na temný svet pokrytý nekonečným šerom. Keď teplota klesne hlboko pod bod mrazu, jediným miestom, kde sa môžu líšky schovať pred chladom a predátormi, sa nachádza hlboko pod zemou.
Niektoré nory majú aj vyše sto rokov. Najlepšie z nich sa nachádzajú na vyvýšeninách – hrebeňoch kopcov a brehoch riek. Avšak v rovinatom teréne a na území večne zamrznutej pôdy – permafroste, môže trvať roky vybudovanie dobrej nory. Okrem toho, na kopanie dier sa spotrebováva cenná energia, preto je tu pohyb veľmi obmedzený. Preto líšky používajú rovnaké nory znovu a znovu a niekedy zaberajú miesto patriace sysľom.
Líščie nory sú husto osídlené, vo vrhu zvyčajne býva 8 až 10 mláďat. Vďaka tomu sa okolo nory zhromažďuje výživná vrstva pozostávajúca z pozostatkov potravy a výkalov. V zime líšky nepijú vodu, ale potrebnú vlahu získavajú z potravy, čo spôsobuje zvyšovanie koncentrácie výživných látok v moči potrebných pre rastliny.
Tieto oázy tundry sú viac ako iba dekorácia, oni oživujú arktickú prírodu. Rozmanitosť rastlín dáva bylinožravcom viac príležitostí na obživu počas krátkeho severného leta. „Mnoho zvierat navštevuje okolie týchto líščích obydlí. Karibu a iné bylinožravé zvieratá priťahuje rozmanité a svieže rastlinstvo,“ hovorí profesor James Roth z Univerzity v Manitobe skúmajúci líšky od roku 1994.
„Záhrady polárnych líšok sa nachádzajú v celej Arktíde,“ hovorí Person a netají rešpekt pred týmito zvieratami a ich schopnosťami. Ich krátke uši a ňufák vyžadujú menej energie na ohrev a srsť má vynikajúce tepelnoizolačné vlastnosti. Bez problémov prekonajú aj mrazy prevyšujúce – 40 °C.
