V Nemecku existuje v permakultúre pojem „Teiche mit Spinat abdichten“ – ako urobiť dno rybníka nepriepustným pomocou špenátu.
V dávnych dobách sa dno rybníkov zhutňovalo pomocou špenátu, alebo inými rastlinami s väčším obsahom bielkovín. Tieto rastliny sa musia nechať vo veľkých množstvách rozložiť na dne bez prístupu kyslíka. Tak sa vytvára Pseudogley – vodotesná vrstva. Tento proces je v zásade možné pozorovať vo všetkých rybníkoch.
Tu je citát z knihy „Voda známa a záhadná“ od ruských autorov z 90-tych rokov minulého storočia, v ktorej sa hovorí aj o rastlinnom odpade a anaeróbnych procesoch tvorby nepriepustnej vrstvy:
„Bezštruktúrne, vodotesné pôdne vrstvy močaristého dna (nazývajú sa aj glejové) sa vytvárajú v prírodných podmienkach s aktívnou účasťou mikroorganizmov. Tento prirodzený spôsob umožnil vedcom zvýšiť kapacitu umelých rezervoárov.
Na základe štúdia prírodných procesov glejových vrstiev bola navrhnutá jednoduchá a lacná biochemická metóda, ktorá môže významne znížiť priepustnosť umelých rezervoárov a znížiť straty vody. Táto metóda bola využitá v praxi.
Na pôdne dno rybníkov, alebo kanálov, sa pomocou buldozérov rozhrnul poľnohospodársky odpad bohatý na vlákninu: slama, burina, zemiakové vňate a pozostatky atď., ktorý sa zahrnul vrstvou pôdy s hrúbkou 15 až 20 cm a takto upravený rybník, alebo jazero sa napustilo vodou.
Pri takomto zvláštnom vrstvenom rastre dna, slúži rastlinná látka ako živná pôda pre anaeróbne baktérie, ktoré v priebehu života berú kyslík z pôdnych častíc. Tieto baktérie menia štruktúru pôdy a prispievajú k tvorbe vodotesnej vrstvy. Už za dva mesiace sa objaví glejová nepriepustná vrstva z hrúbkou 5 cm a po troch rokoch až s hrúbkou do 35 cm a unikanie vody sa prakticky zastaví. Takto „skrotené“ baktérie pomáhajú šetriť stovky miliónov metrov kubických vody.“
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info