Americký botanik na Mariánskych ostrovoch prišiel na to, ako zachrániť populáciu ohrozených bôbovitých stromov. Ich mladé rastlinky niekoľko týždňov po vyklíčení hynú v tieni porastu. Výskumník uskutočnil experiment tak, že okolo mladých stromčekov umiestnil zrkadlá a nechal ich tam niekoľko mesiacov. Takto ošetrené sadenice boli vyššie a prežívali trikrát častejšie.
V západnom Tichom oceáne sa nachádza skupina malých ostrovov nazývaných Mariany. Súostrovie sa tiahne v oblúku pozdĺž Mariánskej priekopy, 16 sekcií je rozdelených na juh a sever.
Na území dvoch najsevernejších ostrovov – Rota a Guam – rastie vzácny bôbový strom Serianthes nelsonii, ktorého počet podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody v roku 2017 nepresahuje stovky jedincov. Rastlina je chránená aj podľa amerického zákona o ohrozených druhoch.
Administratívne úkony však neriešia hlavný problém, ktorý bráni stromu v zotavení. Faktom je, že počas niektorých výskumov na Guame si botanici všimli, že pod dospelými stromami S. nelsonii sa ročne objavia stovky mladých stromov. O mesiac však hynú. To isté sa deje v škôlkach: mladé rastliny hynuli roky, kým sa ich špecialisti pokúšali pestovať.
Všetko skomplikovala špeciálna reakcia na svetlo: semená S.nelsonii na plnom slnečnom svetle horšie klíčia, zatienenie, naopak, zlepšilo rast stromov v prvej fáze. V reálnych podmienkach však nemusia mať mladé stromčeky dostatok svetla pod korunou lesa.
Botanik Thomas Marler z Guamskej univerzity sa rozhodol pomôcť S. nelsonii, ako aj niekoľkým ďalším ohrozeným stromom, pomocou zrkadiel umiestnených okolo mladých rastlín. Výsledky štúdie boli publikované v časopise Agronomy.
Marler zasadil semená troch druhov stromov (S.nelsonii, S.grandiflora, S.kanehirae) v apríli 2015 na Guame. Keď sa sadenice objavili, vybral najzdravšie jedince s výškou 4,5 – 5,5 centimetra. Pod vybratých 48 sadeníc, po 16 pre každý druh, botanik umiestnil mozaiku zo šesťhranných zrkadiel s priemerom 7,5 centimetra. V kontrolnej skupine boli tieto zrkadlá pokryté podstielkou, aby blokovali odrazené svetlo. Počas nasledujúcich 11 týždňov sa rastliny pravidelne zalievali a sledoval sa vývoj.
Podobný experiment sa uskutočnil na Filipínach v decembri 2023, pestovala sa len S. grandiflora. Tridsaťdva rastlín bolo rozdelených do štyroch skupín, každá s jednou sadenicou, okolo ktorej boli umiestnené rovnaké šesťhranné zrkadlá. Vo zvyšku sa podstielka skladala z mulču. Experiment trval 26 týždňov, do 21. júna.
Mnoho rastlín ošetrených iba mulčom a dve sadenice, pod ktorými boli nainštalované zrkadlá, uhynuli. Výška „zrkadlových“ stromčekov bola o 41 % vyššia ako u rastlín, ktoré prežili bez takejto podstielky. Zväčšil sa aj priemer ich stoniek – pri zemi bol o 60 % väčší ako u bežných stromov. Zdá sa, že zrkadlá tiež zlepšujú rast listov, pretože tieto sadenice mali viac listov.
Na Filipínach počas 26 týždňov experimentov sadenice so zrkadlami v podstielke dokázali narásť až do výšky 30 centimetrov, čo ich podľa výskumníka robí menej zraniteľnými. V tom istom čase sadenice s mulčovanou podstielkou zostali slabé a častejšie uhynuli. Stredná dĺžka života ošetrených stromov sa strojnásobila.
Celkovo všetky tri druhy vykazovali pozitívnu odozvu na zrkadlový odraz: počas experimentu dostali o 170 % viac odrazeného svetla ako ostatné stromy. Tento prístup by mohol pomôcť obnoviť populácie ohrozených stromov, ktorých mladé rastliny nedokážu prežiť v tmavom prostredí lesného porastu.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info