Cholesterol je nenahraditeľná látka, ktorá má aj antimikrobiálne vlastnosti. Je nevyhnutný tak pre vnútromaternicový vývoj mozgu plodu, ako aj pre normálnu funkciu centrálneho nervového systému. Nie nadarmo sa 23 % zásob cholesterolu nachádza v mozgu.
5 hlavných mýtov
Slávny viedenský chirurg a vedec Theodor Billroth (známy svojimi autorskými operáciami na odstránenie časti žalúdka v prípade peptickej vredovej choroby) požiadal svojich študentov, aby vykonali zaujímavý experiment. Kozám a ovciam bola odstránená štítna žľaza. Výsledok bol úplne paradoxný. Operácia viedla k prudkému skoku v hladinách cholesterolu a celkovej ateroskleróze tepien, vrátane koronárnych. U bylinožravcov, ktorí nikdy neochutnali živočíšne krmivo obsahujúce cholesterol, sa vyvinula ateroskleróza.
Vznikol predpoklad, že znížená funkcia štítnej žľazy môže viesť k ateroskleróze. Neskôr boli tieto predpoklady u ľudí potvrdené. Jednou z hlavných príčin aterosklerózy je nedostatočná funkcia štítnej žľazy a nie konzumácia živočíšnych tukov. Od 19. storočia sa ateroskleróza úspešne lieči nízkymi dávkami hormónov štítnej žľazy.
V druhej polovici dvadsiateho storočia sa objavila teória, ktorej dôsledky sa rovnali uskutočneniu hromadnej genocídy. Na zrode teórie, že príčinou aterosklerózy je konzumácia živočíšnych potravín obsahujúcich cholesterol, sa podieľali sebeckí vedci a chamtivé farmaceutické spoločnosti. Mnohé milióny pacientov s aterosklerózou zomreli ako obete tejto teórie.
Medzi obeťami bol aj americký prezident Dwight Eisenhower, ktorému hneď po prvom infarkte myokardu lekári stanovili stravu s nízkym obsahom cholesterolu. Napriek strave hladina cholesterolu neustále stúpala. Čím prísnejšie bol živočíšny tuk obmedzený, tým vyššia bola hladina cholesterolu. Spolu s cholesterolom narastala aj hmotnosť.
Výsledok nesprávneho liečenia bol smutný: prezident utrpel niekoľko ďalších infarktov, ktoré nakoniec viedli k smrti. Ak by ošetrujúci lekár prezidenta D. White počúval rady svojho informovaného kolegu B. Barnesa, potom by sa priebeh histórie a smerovanie vedeckého bádania uberali úplne inou cestou.
Mnohé milióny dolárov boli hodené do pece bezvýsledného vedeckého vývoja, aby sa potvrdila „vina“ živočíšnych tukov pri výskyte aterosklerózy a infarktu myokardu. Doteraz neboli poskytnuté žiadne skutočné dôkazy. To však nebolo ohlásené širokej verejnosti a anti-cholesterolový preparát Lipitor úspešne drží vedúce postavenie v predaji.
Ďalším prostriedkom, ktorý by mohol prezidentovi Eisenhowerovi pomôcť znížiť hladinu cholesterolu, je vylúčenie „hustých“ uhľohydrátov zo stravy. Sú to sladké, na škrob bohaté a rafinované potraviny, ktoré sú druhou najdôležitejšou príčinou vysokého cholesterolu a aterosklerózy myokardiálnych tepien.
Medzitým dokonca aj otec fyziológie Rudolf Virchow napísal, že cholesterol nebol nikdy príčinou aterosklerózy, ale objavuje sa až v konečnom štádiu poškodenia tepien. Cholesterol prichádza „hojiť ranu“, ale nikdy ju nespôsobil, tvrdil vedec. Zvýšený cholesterol je iba príznakom zápalu v organizme, nie príčinou. Steny tepien poškodzujú mnohé faktory. Napríklad zvýšená hladina glukózy v krvi a hladina inzulínu.
Niet divu, že polovica ľudí, ktorí mali infarkt myokardu, mala normálnu hladinu cholesterolu. Naopak, ľudia s nízkym obsahom cholesterolu majú dvojnásobne vyššiu úmrtnosť. Existuje veľa dôkazov o zlyhaní mýtu o cholesterole. Napríklad populácia v severnej Indii konzumuje 17-krát viac živočíšneho tuku ako v južnej Indii. Výskyt aterosklerózy myokardiálnych tepien u severných obyvateľov je však 7-krát nižší.
Cholesterol je nenahraditeľná látka, ktorá má tiež antimikrobiálne vlastnosti. Je nevyhnutný tak pre vnútromaternicový vývoj mozgu plodu, ako aj pre normálnu funkciu centrálneho nervového systému. Nie nadarmo sa nachádza 23 % zásob cholesterolu v mozgu a niet divu, že nízka hladina cholesterolu spôsobuje stratu pamäti u ľudí stredného a staršieho veku.
Osobitne je potrebné zdôrazniť nevyhnutnú potrebu cholesterolu ako stavebného materiálu pre syntézu vitamínu D a hormónov, najmä pohlavných a nadobličkových hormónov. Práve diéta s nízkym obsahom cholesterolu oslabuje schopnosť tela vyrovnať sa so stresom.
Nedostatok živočíšnych tukov v potrave núti pečeň pracovať s preťažením. Pretože cholesterol je rozhodujúci pre životne dôležité činnosti, je pečeň nútená syntetizovať ho z toho, čo je k dispozícii – z uhľohydrátov. Syntéza cholesterolu vyžaduje, aby pečeň mobilizovala gigantické zdroje. Nedostatok cholesterolu v potrave je pre pečeň skutočnou krízou! Nebolo by lepšie dať jej možnosť zaoberať sa prácou odstraňovania toxínov?
Málokto vie, že cholesterol je antioxidantom. A jeho zníženie zvyšuje riziko rakoviny, sexuálnej dysfunkcie, poruchy pamäti, Parkinsonovej choroby, mozgovej príhody, samovraždy a dokonca aj násilného správania.
Nie preto je v Amerike s rozšírenou stravou s nízkym obsahom tuku, napríklad na školách, toľko prípadov masových vrážd? Rada znie: ak sa niekto chváli, že má stravu s nízkym cholesterolom, je lepšie byť s takou osobou veľmi slušní …
Nikto by netvrdil, že sivé vlasy sú príčinou staroby. Podobne cholesterol nie je príčinou infarktu myokardu. Mýtus o cholesterole viedol k tomu, že veľmi zdravé jedlo – živočíšny tuk, bol vyhlásený za nepriateľa zdravia srdca. Došlo k absurdnej „obriezke“: bielok odrezali od žĺtka a najužitočnejšia časť vajíčka bola vyhodená.
Prišiel čas na slávnostný pohreb mýtu o vine cholesterolu pri infarkte myokardu; a to by sa malo robiť hlasnou vojenskou salvou, aby to počulo čo najviac ľudí. Tu je niekoľko ďalších mylných predstáv, ktoré nás zmiatli a mnoho rokov nás znepokojovali každým ďalším uhryznutím „nebezpečného“ jedla. Lekári a vedci ich ale rozptýlili …
Mýtus prvý: úroveň cholesterolu stúpa v dôsledku nezdravých potravín
– Nedávno som podstúpila lekárske vyšetrenie a zistili, že mám vysoký cholesterol – teraz si nemôžem dať na raňajky svoje obľúbené miešané vajíčka, – sťažuje sa známa. Plánuje tiež „uvaliť sankcie“ na maslo, tvaroh (okrem nízkotučného tuku), plnotučné mlieko, mastné morské ryby … Vo všeobecnosti nie je čo závidieť. Samozrejme, nie veľa hrdinov vydrží takú tvrdú stravu, ale milióny ľudí na celom svete sa obávajú a prežívajú strach a úzkosť kvôli „nezdravému“ jedlu, ktoré zvyšuje hladinu cholesterolu.
– Ak odmietnete vajcia, ktorých žĺtky skutočne obsahujú veľa cholesterolu, potom vám bude chýbať … o 10 percent, – hovorí Irina Žegulina, genetička v biomedicínskom podniku Atlas. – Účinok tučných potravín na zvýšenie hladiny cholesterolu v organizme je, mierne povedané, mnohokrát prehnaný. V skutočnosti je náš organizmus navrhnutý tak, že 80 – 90 % cholesterolu sa syntetizuje v pečeni – bez ohľadu na to, či jete maslo alebo mrkvu. To znamená, že strava samozrejme môže do istej miery upraviť hladinu tejto látky v organizme, ale je úplne zanedbateľná – iba tých 10 – 20 %.
Mýtus dva: Čím nižšia je jeho úroveň v krvi, tým lepšie
Všeobecne uznávaná medzinárodná norma pre celkový cholesterol v krvi je do 5,5 mmol/l. V tomto prípade však zásada „menej je viac“ nefunguje priamo, upozorňujú lekári.
– Zvyčajne cholesterol cirkuluje v našej krvi cez cievy, nie sám osebe, ale vo forme lipoproteínov – to znamená, zlúčenín s proteínovými komplexmi. Majú rôznu hustotu a veľkosť. Lipoproteíny s nízkou hustotou sa často nazývajú „zlý cholesterol“, pretože sú jedným z rizikových faktorov pre rozvoj aterosklerózy (nezabudnite, iba jeden z faktorov a vôbec nie rozhodujúci!). Lipoproteíny s vysokou hustotou sú známe ako „dobrý cholesterol“. Nevyvolávajú aterosklerózu, ale slúžia aj ako prostriedok na jej prevenciu – bránia pripájaniu „zlého“ cholesterolu na steny našich ciev.
– Ako lipid (tuk) je cholesterol stavebným materiálom pre membrány všetkých buniek v našom organizme. To znamená, že je pre nás jednoducho dôležitý! Cholesterol sa zároveň podieľa na produkcii najdôležitejších hormónov: ženského estrogénu a progesterónu, mužského testosterónu.
V dôsledku toho nedostatok tejto „zneuctenej“ látky je spojený so znížením mužskej sily a u žien – porušením menštruačného cyklu a zvýšeným rizikom neplodnosti. Taktiež, keď je nedostatok cholesterolu, ktorý tvorí okrem iného membrány našich kožných buniek, sa urýchľuje výskyt vrások.
– Dolná hranica normy pre celkový cholesterol v krvi dospelých je 3 mmol/l. Ak sú ukazovatele menšie, je to dôvod na zamyslenie sa nad vážnymi poruchami v organizme. Riziko poškodenia pečene je obzvlášť vysoké, hepatológovia varujú a odporúčajú v tomto prípade tento orgán vyšetriť.
Mýtus tretí: vinník aterosklerózy
Kardiovaskulárne choroby, srdcové infarkty a mozgové príhody patria medzi hlavné príčiny predčasnej smrti. Jednou z najčastejších príčin cievnych a srdcových porúch je ateroskleróza. To znamená zúženie tepien a iných ciev v dôsledku nežiaduceho rastu a blokovania cholesterolovými plakmi. Cholesterol sa tradične považuje za hlavného vinníka aterosklerózy: čím vyššie sú jeho hodnoty, tým silnejšia je priama úmera riziku ochorenia.
– Ak sú vaše samotné cievy zdravé, nepoškodené, potom sa nebude hromadiť cholesterol a upchávať cievy bez dôvodu! – vyvracia populárny mýtus založený na moderných štúdiách práce nášho organizmu, lekár genetik Irina Žegulina. – Ak človek, povedzme, fajčí a v jeho organizme sa hromadí smola alebo iné škodlivé látky, alebo sa hladina glukózy v krvi zvýši, potom pod vplyvom týchto faktorov dôjde k poškodeniu stien krvných ciev. Kolagén, z ktorého sú steny vybudované sa obnažuje a krvné bunky, krvné doštičky, látky – faktory zápalu a zlúčeniny cholesterolu sa vrhajú na toto miesto.
A keďže cieva je už poškodená, cesta dovnútra sa otvára pre cholesterol. A postupom času, keď sa hromadí spolu s krvnými doštičkami, vytvárajú sa veľmi cholesterolové plaky. Samotný cholesterol teda nemôže byť hlavným vinníkom aterosklerózy a najhorším nepriateľom našich ciev. Skôr hrá úlohu „spolupáchateľa“ a pripája sa k procesu, ktorý sa začal inými faktormi.
Mýtus štvrtý: diétne jedlá sú zdravšie
Pretože naša pečeň sama syntetizuje cholesterol, je stále prospešné znižovať obsah tuku v potrave? Napríklad nízkotučnými diétami sa zaoberajú tí, ktorí chudnú a módne vegetariánstvo hlása vyhnúť sa živočíšnym tukom.
Nezabudnite, že 60 % nášho mozgu sa skladá z tuku, – pripomína jeden z popredných svetových neurovedcov, Philip Haytovich. – Množstvo a pomer tuku v strave vážne ovplyvňuje zdravie a fungovanie mozgu. Štúdie preukázali najmä výhody nenasýtených mastných kyselín – Omega-6 a Omega-3. Je známe, že sú dobré pre vývoj mozgu, a preto sa musia pridávať do detskej stravy.
Zároveň je veľmi dôležité udržiavať rovnováhu: pomer Omega-6 a Omega-3 kyselín v potravinách by mal byť 4:1. V skutočnosti však veľa súčasných ľudí konzumuje príliš veľa Omega-6 a príliš málo Omega-3. Táto predpojatosť môže viesť k zhoršeniu pamäti, depresii, ktorých počet sa zvyšuje a vedie dokonca k samovražedným tendenciám.
Mýtus piaty: zdravý životný štýl je najsilnejšou ochranou proti infarktu
Správna výživa, spánok, minimum stresu a zlých návykov samozrejme dramaticky znižujú riziko vzniku kardiovaskulárnych chorôb. Niekedy však narazíme na smutné príklady: človek nepil, nefajčil a zomrel v ranom veku na infarkt/mozgovú príhodu.
Súčasný výskum ukazuje, že existuje ďalší závažný rizikový faktor, ktorý poškodzuje krvné cievy, a nad ktorým sa málokto zamýšľa: zvýšená hladina homocysteínu, – vysvetľuje genetička Irina Žegulina. Je to aminokyselina, ktorá sa v našom organizme vytvára počas spracovania esenciálnej aminokyseliny metionínu a metabolickej výmeny vitamínov B.
Ak má človek narušenú asimiláciu jedného z nich – vitamínu B9 (kyselina listová), potom hladina homocysteínu v krvi stúpa a pri prebytku začína táto látka poškodzovať krvné cievy. Preto sa odporúča ľuďom, ktorí majú príznaky kardiovaskulárnych problémov, vyšetriť hladinu homocysteínu.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info