Dážďovky zemné sú veľké pôdne bezstavovce, ktoré patria medzi najstaršie a najpočetnejšie na Zemi. Dážďovky patria do radu máloštetinovcov, ktorý obsahuje vyše 2000 druhov suchozemských obrúčkavcov. Vďaka ich aktivite sa vytvára úrodná pôda. Patria medzi sanitárov pôdy a sú garantom zdravia všetkého žijúceho na nej. Živia sa rozkladajúcimi sa rastlinnými tkanivami, ktoré sa dostávajú do pôdy vo forme opadaných listov, koreňových a rastlinných zvyškov.
Každý rok sa na Zemi produkuje asi 230 miliárd ton suchej organickej hmoty (listov, stoniek, plodov, koreňov, atď.) obsahujúcej všetky potrebné potravinové komponenty (bielkoviny, tuky, sacharidy, minerály, vitamíny, enzýmy, biologické aktívne látky, atď.). Táto hmota nahromadí v sebe energiu desiatky krát väčšiu ako za rok spália dohromady všetky druhy palív. Všetka táto organická hmota padá na pôdu a je prístupná mikroorganizmom a pôdnym živočíchom. Ľudia a suchozemské zvieratá spotrebujú z tejto hmoty maximálne 10 %. Toto poznanie umožňuje predvídať a používať biotechnológie na zvyšovanie úrodnosti pôdy.
Tu je treba spomenúť maštaľný hnoj a hydinový trus ako obrovský zdroj organickej hmoty. Kravy, ovce, ošípané a domáca hydina spotrebujú iba 25 – 50 % živín obsiahnutých v krmive. Zvyšok sa vyvedie von z organizmu spolu s exkrementami. Týmto spôsobom sa s použitých krmív dostáva do hnoja dobytka 40 – 50 % organických živín, 80 – 90 % dusíka, 70 – 80 % fosforu, 95 – 98 % draslíka, 70 – 85 % vápnika. Každá tona suchého hnoja obsahuje do 800 kg vlákniny, do 94 kg dusíkatých látok a 91 kg sacharidov, tukov, vitamínov, enzýmov, minerálov s kompletnou zostavou prvkov výživy pre rastliny.
Ako ukázali experimentálne výskumy, z jednej tony tohto suchého materiálu, pri spracovaní dážďovkami, sa získa 600 kg organického hnojiva, ktoré obsahuje 25 – 35 % humusu, 65 – 75 % popolného zvyšku. Zvyšných 400 kg sa premení na 100 kg živých dážďoviek a baktérií.
Dážďovky sú hlavnými spotrebiteľmi mŕtvych zvyškov rastlín. Absorbujú spolu s pôdou veľké množstvo rastlinných zvyškov, baktérií, húb, rias, prvokov, atď., ktoré strávia a vyvedú spolu s veľkým množstvom vlastnej črevnej mikroflóry, enzýmov, vitamínov, biologicky aktívnych látok s antibiotickými vlastnosťami na potlačenie rastu patogénnej (chorobnej) mikroflóry, hnilobných procesov, elimináciu zápachov, dezinfekciu pôdy. Navyše pridávajú pôde príjemnú vôňu zeme.
Dážďovky majú ešte jednu špecifickú a veľmi užitočnú funkciu pre poľnohospodárstvo. Je spojená s jedinečnou schopnosťou zlepšovať štruktúru pôdy. Počas jedného vegetačného letného obdobia populácia 50 dážďoviek vo vrstve ornici na 1 m² vytvorí kilometer chodbičiek a pokryje povrch koprolitom vo vrstve 3 mm, pritom ho zostane ešte viac pod povrchom pôdy.
Každá dážďovka prepúšťa cez svoj tráviaci trakt za 24 hodín množstvo pôdy, ktoré sa rovná hmotnosti jej tela. Pokiaľ je priemerná hmotnosť tela dážďovky 0,5 g, tak pri množstve 50 jedincov na 1m² (500 000 jedincov na 1 ha) sa za 24 hodín na ploche 1 ha spracuje 250 kg pôdy.
V strednom pásme sa aktivita dážďoviek pohybuje v priemere 200 dní za rok. Preto môžu za rok spracovať a obohatiť o humus 50 ton pôdy na ploche 1 ha. Vzniká otázka: Akými modernými technickými prostriedkami môžeme vykonať takú obrovskú prácu na štruktúrovaní a obohatení stoviek miliónov ton pôdy humusom? V súčasnej dobe to nie je v našich silách a porovnávať sa s dážďovkami v tejto ich prospešnej činnosti nikto nemôže.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že najzreteľnejším príznakom zdravej a úrodnej pôdy je prítomnosť dážďoviek. Čím je viac dážďoviek v pôde, tým je pôda funkčne zdravšia. Dalo by sa povedať „Dážďovka nad zlato“.
