Bezdetné ženy zomierajú v pomerne mladom veku štyrikrát častejšie ako tie, ktoré majú svoje alebo adoptované deti. U mužov v rovnakej situácií je úmrtnosť dvakrát vyššia. K tomuto záveru prišli vedci z University of Aarhus v Dánsku, keď zanalyzovali údaje u 21 276 bezdetných párov, ktorí prešli liečením pomocou IVF – in vitro fertilizácie (oplodnenie mimo tela ženy) od roku 1994 do 2005. Štúdia bola zverejnená v Journal of Epidemiology and Community Health.
Vedci zistili, že u žien, ktoré nerodili deti, je väčšia pravdepodobnosť predčasného úmrtia ako u žien, ktoré mohli otehotnieť a porodiť. Výskum ukázal, že u tých, u ktorých bolo liečenie IVF úspešné, rovnako aj u tých, ktorí si adoptovali dieťa, je dvakrát menšie riziko vzniku ochorení súvisiacich s psychickými poruchami.
Pritom sa zdôrazňuje, že riziko predčasného úmrtia je pomerne nízke, za 11 rokov výskumu zomrelo iba 316 ľudí, z toho 220 žien a 96 mužov.
Je možné, že riziko úmrtia z dopravných nehôd, kardiovaskulárnych chorôb, onkologických ochorení a zranení u párov s deťmi je oveľa nižšie kvôli zmene priorít v živote. Táto zmena sa týka premiestnenia priority zachovania rodu na hlavnú pozíciu. Ďalším dôvodom dlhovekosti je aj významná rodinná podpora od dospelých detí a pocit stabilnosti pociťovaný rodičmi. Naopak, u bezdetných ľudí je iný spôsob života, väčšie sklony cestovať, extrémne športy, častejšie negatívne zlozvyky, napr. fajčenie a alkohol.
„Náš výskum nebol dostatočne široký na to, aby sme preukázali, že riziko samovrážd je vyššie u bezdetných párov, ale je určite známe, že počet nehôd je oveľa vyšší u bezdetných párov,“ hovorí autor projektu profesor Esben Agerbo.
Vedci považujú za hlavnú príčinu úmrtí u relatívne mladých mužov a žien v sledovanej skupine vplyv rôznych stresových faktorov, napríklad aj viackrát neúspešné pokusy o IVF.
V mladom veku, keď je život v plnom prúde, problém nie je tak pociťovaný, ale po tridsiatke sa situácia razantne mení. Dochádza k zmene priorít a absencia detí vedie k pocitu menejcennosti. V súvislosti s týmto dochádza k depresívnym stavom a k postupnej strate motivácie k životu, čo vedie k zníženiu ochranných vlastností organizmu.