Dieťa do dvoch rokov si navždy zapamätá prvý jazyk ako rodný. Dokonca aj keď potom dieťa prevezú do inej krajiny a ono sa naučí nový jazyk vo svojom veľmi mladom veku, mozog bude navždy reagovať na tento nový jazyk ako na cudzí.
Skupina psychológov a neurológov z McGill University v Kanade zistila, že prítomnosť dieťaťa v určitom jazykovom prostredí počas prvých dvoch rokov života navždy ukladá odtlačok v jeho nervovom systéme. Tento raný jazykový zážitok formuje určitý vzor aktivácie rôznych oblastí mozgu pri spracovaní informácií reči.
Aj v prípade, že dieťa bude ďalej vyrastať v inom jazykovom prostredí, ktoré sa stane pre neho rodným a prvý jazyk, ktorý počul zabudne, jeho mozog bude aj naďalej reagovať na prvý počutý jazyk ako na rodný. Na druhý jazyk bude reagovať ako na „cudzí“. Štúdia bola publikovaná v časopise „Nature Communications“.
Vedci vybrali tri skupiny skúmaných detí. Narodených vo Francúzsku a hovoriacich iba francúzsky (10 ľudí). Deti narodené v Číne a adoptované francúzskymi rodinami do veku dvoch rokov (21 ľudí, priemerný vek presťahovania do Francúzska – 12,8 mesiacov). Deti narodené a žijúce v Číne, ktoré sa naučili francúzsky jazyk ako cudzí a slobodne hovoriace týmto jazykom (12 ľudí).
Najzaujímavejšie výsledky boli zistené v skupine skúmaných adoptovaných detí v rannom veku. Žiadne z nich neovládalo čínsky jazyk a prakticky jediným známym pre nich bol francúzsky jazyk. Avšak vzor mozgovej aktivity pri testovaní na fonologickú pracovnú pamäť sa takmer zhodoval s deťmi, ktoré sa učili francúzsky jazyk ako cudzí.
Predtým vedci preukázali, že pri počúvaní zvukov čínskeho jazyka, mozog adoptovaných detí v ranom veku z Číny reaguje rovnako ako mozog detí, ktoré vyrástli v Číne.
Tento výskum poukazuje na to, že prvých 18 až 24 mesiacov je rozhodujúcich pre formovanie špecifických morfologických a funkčných štruktúr mozgu, zodpovedných za spracovanie verbálnej informácie. Potom za jazykové učenie zodpovedajú už iné časti mozgu. Prekvapujúce je, že pokiaľ je prvý jazyk úplne zabudnutý, aj tak zostáva „prešitý“ v nervovom systéme a mozog ho prijíma ako rodný.