Vždy bolo známe, že deti, ktoré vyrastajú na vidieku sú menej náchylné k chorobám rôznych typov alergií a astmy ako deti z mesta. Teraz vedci prišli na to, prečo to tak je a čo môže byť kľúčom k liečeniu týchto ochorení. Nový výskum publikovaný v „The New England Journal of Medicine“ porovnáva 30 detí z rodín Amišov a 30 detí z rodín Hutteritov zaoberajúcich sa poľnohospodárstvom v Severnej Dakote.
Vedci vybrali tieto deti, pretože astma je veľmi neobvyklá medzi Amišmi, ale je celkom bežná medzi Hutteritmi, a to aj napriek skutočnosti, že obe skupiny majú podobný genofond, stravovacie návyky a na ich zdravie nemá prakticky žiadny vplyv tabakový dym, znečistenie ovzdušia a domáce zvieratá. Je tu však jeden podstatný rozdiel, a to je spôsob hospodárenia. Amiši sa vyhýbajú industrializácii a dokonca aj elektrine a Hutteriti radi využívajú všetky vymoženosti civilizácie.
Autorka výskumu a predsedkyňa oddelenia ľudskej genetiky na Univerzite v Chicagu Carole Oberová hovorí: „Nikdy sme si nemysleli, že budeme vidieť rozdiel.“
Ale na svoje veľké prekvapenie našli obrovské rozdiely v druhu a množstve buniek. U všetkých detí Amišov bol prítomný významný podiel neutrofilov – leukocytov, ktoré sú súčasťou takzvaného vrodeného imunitného systému. Neutrofily detí Amišov boli vytvorené kostnou dreňou v poslednej dobe, čo ukazuje nízku úroveň reakcie na baktérie. U detí Hutteritov boli neutrofily „staré“. Vedci tiež zistili v ich krvi iný typ eozinofilov (určité druhy bielych krviniek – leukocytov), ktoré spôsobujú alergické reakcie.
„Ja som veľakrát povedala, že ak by rodičia jednoducho umiestnili v dome kravu, tak ani jedno dieťa by nemalo astmu, ale to nie je veľmi praktické,“ hovorí Carole Oberová. Namiesto toho navrhuje použiť špeciálne upravený vzduch, ktorý by rodičia mohli rozprašovať v dome, aby ho nasýtili potrebnými mikróbmi.
V roku 2015 sa vedci z dvoch belgických univerzít spojili, aby uskutočnili vedeckú štúdiu, ktorá hodnotila vzťah medzi životom na farme, astmou a alergiami. Zistili, že baktérie nájdené v prachu na farme môžu vyvolať reakciu imunitného systému, ktorý umožní znížiť reakciu organizmu na alergény a spúšťacie mechanizmy astmy.
Podľa Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb, 6,8 miliónom detí v USA diagnostikovali astmu a približne 17 % detí trpí respiračnými alergiami na veci ako je peľ a plesne. Ale v posledných niekoľkých desaťročiach si lekári začali všímať, že deti, ktoré vyrastajú na farmách sú oveľa menej náchylné k týmto chorobám ako deti vyrastajúce v mestách.
Preto vedci preskúmali prach z fariem, aby lepšie pochopili, akým spôsobom chráni deti z fariem pred dýchacími problémami. Uskutočnili sériu pokusov na myšiach, ktoré vystavili vplyvu baktérií z prachu a potom rôznym roztočom. Bolo zistené, že u myší, ktoré boli vystavené baktériám, sa astmatické a alergické reakcie na roztoče prejavili menej často, ako u tých, ktoré neboli vystavené baktériám z prachu.
Vedci potvrdili tieto výsledky pri testovaní na ľuďoch, počas ktorých sa zistilo, že ľudia, ktorí trpia alergiami a astmou majú nedostatok proteínu A20, ktorý sa u myší produkoval pri kontakte s baktériami pochádzajúcimi z prachu. Je zrejmé, že detstvo prežité na vidieku alebo farme je spôsobom pre rodičov ako chrániť svoje deti pred určitými zdravotnými problémami a nejde iba o ochorenia dýchacích ciest, ale o celkovom zdravšom spôsobe života.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info