Mravce poznáme od detstva, nie vždy však vieme, aké dôležité úlohy plnia pre prírodu. Tu sú tie, ktoré momentálne človek pozná, a samozrejme, o mnohých z nich zatiaľ ešte netušíme.
– Mravce zlepšujú mechanické a chemické zloženie pôd;
– Zlepšujú prevzdušňovanie a schopnosť pôdy zadržiavať vlhkosť, čím chránia rastliny pred hnilobou koreňov alebo vysušením. Mraveniská tvoria sieť kanálov, niekedy hlbokých až 1,5 metra. V horúcom počasí sa účinok „suchého zavlažovania“ prejavuje v pórovitej pôde – keď sa na stenách kanálov zráža vlhkosť zo vzduchu. Preto v záhrade, na miestach, kde sú mraveniská, rastliny často toľko netrpia suchom. Vlhkosť z nízkych pôdnych vrstiev tiež stúpa cez sieť kapilár. Dážďovky spravidla žijú a kultivujú pôdu v hĺbke 40 – 50 cm, mravce – oveľa hlbšie. Ich hodnota je obzvlášť dôležitá na ťažkých, hustých pôdach;
– Keďže sú hlavnými sanitármi, spracúvajú veľké množstvo tiel mŕtveho hmyzu, myší a dokonca aj vtákov. Niekedy ich iba pokrývajú zemou na povrchu a už tam robia svoju prácu;
– V úlohe predátorov nie je možné preceňovať prínos a pomoc mravcov. Za jeden rok mravenisko spotrebuje milióny a milióny hmyzu z kategórie „škodcov“;
– Osobitnou funkciou mravcov je zdržiavanie patogénnych a škodlivých bakteriálnych elementov v pôde a teda aj v živote rastlín. Prekvapivo majú mravce svoje vlastné „hubové záhrady“, v ktorých pestujú špeciálne druhy saprofytických húb. Na „svadobnú cestu“ párenia si samica berie so sebou mycélium na nové mravenisko. Toto mycélium, ktoré je v pôde a je v kontakte s koreňmi rastlín, brzdí vývoj parazitických húb a plesňových chorôb rastlín. Mravce tiež vylučujú známu „kyselinu mravčiu“, ktorá tiež potláča patogénne organizmy v mravenisku a v okolitej pôde.
Ako inak by mohli títo pracovníci schopní prežiť v husto osídlených „megalopolisoch“ s vysokou vlhkosťou, teplotou a prítomnosťou mŕtveho „jedla“ vo vnútri mraveniska? Ak z našich pozemkov odstránime mraveniská, rastliny pokryje vlna plesňových a bakteriálnych chorôb. Nie nadarmo sa dokonca vtáky a zvieratá sprchujú takzvanou „mravčou sprchou“, ktorá im pomáha vyrovnať sa s infekciami a parazitmi;
– Mraveniská, ich nie obzvlášť aktívne oblasti, sú zimoviskom mnohých druhov hmyzu vrátane entamofágov – hmyzu, ktorý reguluje počet škodcov.
Prečo sa tak bojíme mravcov?
V prvom rade existuje mylná predstava, že mravce poškodzujú korene rastlín. To nie je pravda. Naopak, rastliny rastúce vedľa mraveniska získavajú lepšie životné podmienky. Až na vzácne výnimky. Praktické skúsenosti napríklad ukazujú, že sladký zemiak pestovaný na záhone, kde sú mraveniská, býva menej poškodený drôtovcom.
Druhým bodom je účasť mravcov pri šírení vošiek. Áno, mravce sa zaoberajú „chovom zvierat“, ale spravidla pôsobia veľmi jemne a na určitých miestach radi lokalizujú vošky, napríklad na jabloniach. A je v našich rukách, aby sme určili tieto miesta a ponúkli voškám alternatívny životný priestor. Ak to budú bylinky, ktoré zoberú na seba túto úlohu, ani si to nemusia všimnúť. Rastliny ako pižmo, šalvia, loboda, žihľava, atď., sú pre vošky prioritou, čo znamená, že nebudú liezť na jablone alebo aspoň nespôsobia významné škody.
Mimochodom, vošky spôsobujú väčšie škody na rastlinách „nafúknutých“ dusíkatými hnojivami. Nezabúdajme, že vošky sú okrem toho, že otravujú záhradníkov, výživnou základňou pre obrovské množstvo užitočného hmyzu. Toto je výživa, ktorú im dáva príroda a ktorá je nevyhnutná pre ich prežitie. V prírode je miesto pre každého.
Ak vám mravce stále prekážajú na záhonoch so záhradnými plodinami, tento problém sa dá riešiť skorým mulčovaním. Pod mulčom sa pôda toľko nezohrieva a mravcom sa to nepáči. Hlavnou vecou je poskytnúť im pole činnosti a miesto na život, kde by sa mohli pohybovať, aby mohli vykonávať svoju užitočnú službu vo vašej záhrade a prispievať k zdraviu pôdy a rastlín.
Alena Lulamej
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info