Podľa dvoch nových výskumov sú domáce pôrody bezpečnejšie. Výskumy sa uskutočnili vo Veľkej Británii (Li et al 2015) a na Islande (Halfdansdottir et al 2015).
Autori islandského výskumu porovnávali počas rokov 2005 až 2009 dve skupiny žien:
- Ženy, ktoré plánovali domáci pôrod (307 matiek)
- Ženy, ktoré rodili v nemocnici (921 matiek)
Výsledky sa do značnej miery zhodujú s výsledkami získanými v iných krajinách a potvrdzujú, že domáce pôrody sú dostatočne bezpečné pre matky aj ich deti.
Frekvencia použitia oxytocínu, epidurálnej anestézie a výskytu popôrodneho krvácania bola výrazne nižšia v skupine plánovaných domácich pôrodov. Tieto ženy potrebovali oveľa zriedkavejšie chirurgický zákrok, taktiež natrhnutie tretieho stupňa bolo oveľa menej časté. Percento detí, ktoré dostali podľa Apgar testu menej ako 7 bodov bolo rovnaké v oboch skupinách. Zistil sa tiež vzťah medzi použitím oxitocínu pri pôrode, epidurálnej anestézii a popôrodnom krvácaní. (Halfdansdottir et al 2015)
Jedinečnosť britského výskumu je v tom, že obsahuje informácie o ženách zo skupiny „zvýšeného rizika“. 7 % z nich rodilo doma, 4 % v pôrodniciach v nemocnici a 3 % v samostatných pôrodných centrách.
Samozrejme, „riziko“ to je relatívny pojem. Podľa výskumu (Li et al 2015), v mnohých prípadoch, kedy žene oznámili, že patrí do skupiny „zvýšeného rizika“, to bol vo väčšej miere iba subjektívny názor, nie dokázaný fakt a situácia nebola úplne preskúmaná.
Aké boli nakoniec výsledky? Je potrebné zdôrazniť, že vo výskume Birthplace ženy, ktoré boli zaradené do skupiny „zvýšeného rizika“ a plánovali domáci pôrod, mali skutočne podstatne vyššie riziko nepriaznivých výsledkov pri pôrode ako ženy zo skupiny s nižším rizikom a plánovaným pôrodom v nemocnici. Ale výsledky dali jednoznačný záver, že pôrody prebehli lepšie a menej problémovo u žien so „zvýšeným rizikom“, ktoré rodili doma ako u tých rodiacich v nemocnici.
Miera rizika (smrti alebo komplikácií pri pôrode) alebo nevyhnutnosti hospitalizácie po dobu dlhšiu ako 48 hodín, bola výrazne nižšia medzi ženami zo skupiny „zvýšeného rizika“ rodiacich doma, v porovnaní s tými, ktoré plánovali a rodili v pôrodniciach nemocníc. Štúdia ukázala, že novorodenecká jednotka intenzívnej starostlivosti bola viac využívaná pri plánovaných pôrodoch v nemocniciach. (Li et al 2015)
Hrozba nutnej intervencie počas prirodzeného priebehu pôrodu a nepriaznivý výsledok pôrodu vyžadujúci si zásah pôrodníka pre dieťa aj pre rodičku zo skupiny „zvýšeného rizika“, bola výrazne nižšia pri plánovanom domácom pôrode v porovnaní s pôrodom v nemocnici. (Li et al 2015)
Zostáva nejasné, či je častejšie využívanie jednotky intenzívnej starostlivosti pre novorodencov skutočná potreba alebo je to spôsobené napríklad tým, že lekári majú tendenciu novorodenca zaradiť do tejto jednotky jednoducho „pre každý prípad“. Ženy a pôrodné asistentky už dávno vyjadrujú obavy, že lekári v nemocniciach často vykonávajú zásahy neodôvodnene a tento výskum potvrdzuje túto domnienku. Je dôležité ďalej skúmať a vyjasniť tento problém.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info