Duglaska tisolistá (lat. Pseudotsuga menziesii) je vždyzelený ihličnan z čeľade borovicovité (Pinaceae), podčeľaď jedľovaté (Abietoideae). Duglaska tisolistá je vysoký strom, druhý najvyšší ihličnan po sekvoji. Dosahuje výšku 60 až 75 metrov a jej kmeň má 1,5 až 2 metre v priemere.
V sedemdesiatych rokoch minulého storočia sa ruský vedec Nikolaj Rusin zaoberal študovaním rôznych druhov duglasiek. Všetky boli málo mrazuvzdorné, s výnimkou dvoch populácií. Jedna populácia bola v Lipeckej oblasti v Rusku a druhá v údolí rieky Oregon v Kanade. Práve semená z týchto stromov sa stali základom dobre mrazuvzdorným duglaskám. Práce na aklimatizácii trvali 30 rokov a sadenice sa vynikajúco osvedčili v extrémnych mrazoch a v suchu.
Duglaska sa podobá na jedľu (jej starý názov je Jedľa Duglasova), ale je oveľa menej náročná ako ktorákoľvek z jedlí, je odolná voči suchu a rýchlo rastie. Pôdy znesie pieskové, hlinité, kyslé alebo neutrálne. Znáša silné vetry. Ihličie má charakteristickú sladkú ovocnú vôňu. Má schopnosť rásť v suchom aj vo veľmi vlhkom podnebí, znáša veľké teplotné výkyvy. Je vhodná do vetrolamov, alejí a solitérnych výsadieb.
Energia stromu duglasky pomáha tým, ktorí neveria svojmu talentu a nemôžu ho realizovať. Stromy duglasky uvoľňujú do ovzdušia rovnaké množstvo fytoncídov ako céder himalájsky. Ihličie obsahuje 3 krát viac esenciálneho oleja ako kaukazská jedľa. Duglaska čistí, ionizuje vzduch a napĺňa ho životodarnými éterickými olejmi. Ihličie funguje ako liek, ktorý má devastujúci účinok na patogény.
Biologická stabilita dreva je vyššia ako u smreka, borovice alebo jedli, červeno-hnedej farby a je odolné voči plesniam. Podobne ako smrekovec je vhodné na stavbu domov, podzemných a podvodných konštrukcii, poľnohospodárskych stavieb a podobne.
Strom duglasky žije 500 až 1000 rokov a preto môže byť vhodný ako rodový strom. Zo začiatku má pomalý rast, ale po piatich rokoch sa rast zrýchľuje a v 8 až 10 rokoch má prírastky aj 1,2 metra ročne. Môže rásť aj na horských svahoch. Semená klíčia v apríli až v máji.
Mladé výhonky sa využívajú na prípravu čaju, ktorý obsahuje veľa vitamínu C. Pri špeciálnej príprave je možné dosiahnuť nápoj typu kávy. Vnútorná kôra sa po vysušení a rozomletí pridáva do jedla, napríklad sa mieša s múkou a pečie sa chlieb. Živica je vhodná ako zámena klasickým žuvačkám a lieči hrdlo. Taktiež sa používa na výrobu balzamov proti kašľu a na iné problémy.
Odvar zo zelenej kôry sa používa pri liečbe nadmernej menštruácie, krvácaní v žalúdku a pri problémoch žalúdka. Odvar z ihličia a mladých výhonkov sa používa pri liečbe prechladnutí a reumatických bolestiach. Výluh z výhonkov sa môže použiť pri liečbe obličiek a močového mechúra. Mladé výhonky umiestnené do topánok eliminujú potenie nôh. Studený výluh mladých výhonkov je možné zameniť za ústnu vodu.
Z kôry sa vyrába svetlo-hnedé farbivo, je zdrojom tanínov a využíva sa aj namiesto korku. Živica sa používa pri výrobe lepidiel, sviečok a tiež ako konzervačný prostriedok a parfum pre mydlo.
Drevo rýchle schne a nekrúti sa. Dospelé stromy majú vysokú odolnosť voči požiarom. Duglaska je odolná voči chorobám a škodcom.
