Vo februári 2023 sa objavili správy o objave „predtým neznámej hrobky“ v Egypte. Mohlo by sa zdať, že tlačové agentúry sa chystajú vybuchnúť radosťou z ďalšej „senzácie“ civilizácie takzvaného „starého Egypta“. Avšak namiesto toho sa táto téma zrazu potichu a pokojne rozplynula. Čo sa teda naozaj stalo?
A v skutočnosti bol objavený ďalší podvodný falzifikát, vytvorený s cieľom opäť oklamať turistov a zberateľov, ktorí nie sú príliš znalí egyptológie. Nový falzifikát bol vyrobený tak „nemotorne“, že dokonca aj úradníci, ktorí zvyčajne slepo akceptujú akékoľvek zistenia potvrdzujúce mýty z oficiálnych učebníc dejepisu, rýchlo zistili, že celý tento nový falzifikát nie je starší ako niekoľko rokov.
Napríklad, ako opísal tento objav autor kanála Papyrus na Zene vo svojom príspevku „Sú egyptské hrobky a ich obsah falošné?“: „Už z prvých zverejnených fotografií môžu tí, ktorí sú aspoň trochu oboznámení s egyptským umením okamžite vidieť, že hrobka objavená v Beni Suef, 115 km južne od Káhiry, nie je len do očí bijúcim falzifikátom, ale aj priemerným falzifikátom, vyrobeným s cieľom oklamať naivných turistov a ešte neopatrnejších zberateľov archeologických nálezov.
V podzemnej miestnosti môžete vidieť triumf toho, čo zvyčajne nazývam „umelecké sochárstvo so sekerou na zem“: figúrky božstiev a faraónov, „inšpirované“ skutočnými dielami (môžete vidieť Ramessa II. z Turína, Taourt z Karnak, Amenirdis z káhirského múzea, „modelky“ Strednej ríše), sarkofág z hororu zo 70. rokov.
Na stenách, či skôr na preglejkových paneloch sú ešte menej vydarené maľby imitujúce výjavy z papyrusov a stien hrobiek. V každom prípade sú všetky predmety v „súprave“ zničené a prebieha vyšetrovanie s cieľom vypátrať vinníkov. Nie je to však prvýkrát, čo sa to stalo…“
Je pravda, že napriek názvu svojho príspevku jeho autor, ktorého možno považovať za jedného z odborníkov na egyptológiu, obdivuje predmety z hrobky Tutanchamóna a ako veľká väčšina úradníkov slepo verí v ich „pravosť“. Je zaujímavé, že pokus o vytvorenie novej „egyptskej hrobky“ sa uskutočnil presne 100 rokov po „objavení“ takzvanej „Tutanchamónovej hrobky“. Ale s falšovateľmi našej doby si oslabenie Sorošovho vzdelania zahralo krutý vtip a už nemali dostatok inteligencie na to, aby svoje falzifikáty vylepšili. To je dôvod, prečo ho dokonca aj oficiálni egyptológovia zúrivo „odmietli“ a uznali ho za „nemotorne vykonaný, priemerný nevkus“.
Medzitým nie je všetko v poriadku ani s „objavením“ takzvanej „Tutanchamónovej hrobky“. A napriek tomu, že samotné „staroegyptské artefakty“ boli vyrobené oveľa profesionálnejšie, falšovatelia ich veľmi výrazne „zdedili“. A v prospech toho existuje niekoľko dôkazov, ktoré poskytol G. Nosovský vo svojej knihe „Boh Vojny“ v kapitole s názvom „Tutanchamónova hrobka: originál alebo falzifikát?“ A toto tam píše:
„Poďme teraz diskutovať o mimoriadne zaujímavej otázke pravosti hrobky Tutanchamóna a predmetov v nej nájdených. Objavenie tejto hrobky G. Carterom v roku 1923 sa považuje za takmer najväčší úspech egyptológie. Niet sa čomu čudovať – napokon, ako sa uvádza, hrob Tutanchamóna je jediná staroegyptská hrobka z Údolia kráľov, ktorá sa k nám dostala neporušená… Obrovské množstvo úplne nedotknutých predmetov, vrátane zlatých…
„Objavovatelia“ vedení Carterom demontujú „garážové“ boxy s kamenným sarkofágom Tutanchamona. Fotografia z roku 1923
V celej histórii archeológie sa nikdy nenašiel taký veľký nález. Objav Tutanchamónovej hrobky však sprevádzalo množstvo zvláštnych okolností. Tlač už vyjadrila názor, že ide o FAKE. Pozri napríklad článok Konstantina Smirnova „Bude potrebné zatvoriť otvorenie Tutanchamónovej hrobky? (časopis „Technológia mládeže“, apríl 1998, s. 62–64)…
Autenticita Tutanchamónovej hrobky si podľa nás vyžaduje najdôkladnejší výskum vrátane moderných laboratórnych testov. To zahŕňa nezávislú rádiokarbónovú analýzu mnohých drevených predmetov, ktoré sa tam našli. Takáto štúdia však ešte nebola vykonaná. Dôvera egyptológov v pravosť Tutanchamónovej hrobky je v skutočnosti založená len na dôvere v Carterove výroky. Ale je nejaký dôvod na takú dôveru?…
V nadväznosti na článok K. Smirnova stručne predstavíme čitateľovi niektoré zvláštnosti a podozrenia spojené s Carterovým slávnym objavom – Tutanchamónovou hrobkou.
Po prvé, výkop hrobky trval celých päť rokov a Carter ho z neznámych príčin neustále odďaľoval. Počas tejto doby bola hrobka pod jeho vedením niekoľkokrát vykopaná a potom opäť zasypaná. Keby bolo všetko čisté, potom by sa také kopanie a zakopávanie ťažko vysvetľovalo. Vlastne, vžime sa do Carterovej kože. Mal šťastie – boli objavené neoceniteľné poklady. Je jasné, že mali byť okamžite predstavené verejnosti, aby mohli nahlas oznámiť svoj objav. To je prirodzená túžba každého objaviteľa. Naopak, v prípade falšovania je Carterova prekvapivá pomalosť celkom pochopiteľná. Chvíľu si vyžiadalo vyjednávanie, hľadanie financovania a napokon aj samotná výroba množstva falzifikátov.
Predmety objavené v hrobke Tutanchamona – vrátane rozloženého koča, veľmi pripomínajúceho európske kočiare 17. – 19. storočia. Fotografia z roku 1923.
Druhá zvláštna okolnosť je, že hrobku vraj už otvorili lupiči. A to hneď niekoľkokrát. Ale z nejakého dôvodu si podivní „lupiči“ odtiaľ nič nezobrali! Hoci dokonca urobili dieru v skale, obchádzajúc jedny z vnútorných dverí hrobky. A opäť nič nezobrali. V každom prípade zostalo obrovské množstvo zlata nedotknuté. A absolútne prekvapujúce je, že títo záhadní „zlodeji“ podľa Cartera opäť za sebou uzavreli priechod do hrobky. Otázka znie – prečo? Ak však hovoríme o falzifikáte, potom všetko okamžite zapadne na svoje miesto. Tajnú dieru mohli vyrezať Carterovi vlastní pracovníci, aby do už zapečatenej hrobky priniesli ďalšie „necenné starožitnosti“.
„Starožitnosti“ nahromadené v hrobke Tutanchamona. Neusporiadaná kopa vecí medzi holými, nezdobenými stenami pôsobí zvláštnym dojmom. Bola táto skládka skutočne vytvorená pre faraónov posmrtný život? Alebo rovno poslať do múzea? Fotografia z roku 1923.
Treťou zvláštnou okolnosťou je extrémna neopatrnosť, s akou „starí Egypťania“ hromadili veci v hrobke svojho faraóna. Navyše „garážové“ boxy vnorené do seba, v ktorých bol uzavretý kamenný sarkofág Tutanchamóna, boli neopatrne zmontované. Nedbalosť výzdoby Tutanchamónovej hrobky bola taká zrejmá, že Carter to musel vysvetliť. Vôbec sa nehanbil, obviňoval z toho samotných starých Egypťanov. Kvôli čomu vraj „prebehla inštalácia… narýchlo a úplne nezodpovedne – jednotlivé diely boli pomiešané a nesprávne nainštalované… Jednotlivé diely boli pripevnené s rizikom poškodenia ich pozlátených dekorácií. Na pozlátení sú dodnes viditeľné hlboké stopy po úderoch nejakého ťažkého nástroja, akým je kladivo a miestami sú časti obkladu odlomené; úlomky, ktoré zostali po práci, ako napríklad drevené hobliny, neboli nikdy odstránené
.“…
Ďalšia skládka vecí v hrobke Tutanchamona. Fotografia z roku 1923.
A napokon, štvrtá zvláštna okolnosť súvisí s notoricky známou „faraónovou kliatbou“… Zjavne nezvyčajná séria úmrtí sa zdala taká nevysvetliteľná, že dala vzniknúť mýtu o „faraónovej pomste“. K. Smirnov sa však celkom správne domnieva, že iné vysvetlenie je oveľa rozumnejšie. S falzifikátom takého veľkého rozsahu – hraničiaceho s trestným činom – by sa dali svedkovia jednoducho odstrániť. Išlo o príliš veľa peňazí. Objednávateľom falzifikátu mohla byť podľa K. Smirnova vtedajšia egyptská vláda. A páchateľom bol Carter, ktorý oklamal svojho pôvodného dobrodinca lorda Carnarvona…“
Existuje ešte jedna zvláštnosť, ktorá jasne naznačuje falšovanie: „Keď Nosovsky a Sundakov prvýkrát vstúpili do hrobky Tutanchamona, okamžite ich zasiahol obraz v hrobke. Bolo to príliš nemotorné a vyrobené tak, aby to vyzeralo ako zlato. Na fotografiách v albumoch to vyzerá ako maľba na pozlátení, ale v skutočnosti je toto „pozlátenie“ len lacná žltá farba.
Fragment maľby v hrobke Tutanchamóna. Na prvý pohľad sa zdá, že maľba je posiata malými bodkami – stratami vrstvy farby. V skutočnosti sú tieto „stratové“ body NAMAĽOVANÉ tmavou „starožitnou“ farbou! Všimnite si tiež, že mužská postava má obe ľavé ruky!
Okrem toho na fotografiách albumov maľba Tutanchamónovej hrobky vyzerá veľmi staro, posiata mnohými tmavými škvrnami – miestami, kde sa vrstva farby rozpadla alebo bola poškodená. V skutočnosti, ak sa pozriete na obraz zblízka, môžete jasne vidieť, že všetky tieto údajné „straty vrstvy farby“ sú jednoducho namaľované navrchu ťahmi tmavohnedej farby! Navyše, ťahy „straty“ boli na niektorých miestach omylom aplikované aj na nenatretý povrch stien pri maľbe. Čo už celkom úprimne prezrádza falzifikát.
Ťahy (alebo kvapky) tmavohnedej farby, znázorňujúce podľa falzifikátorov „stratu náterovej vrstvy“ údajne „veľmi starej“ maľby v hrobke Tutanchamóna. Foto z roku 2006.
Kvapky tmavej farby, znázorňujúce „stratu vrstvy farby“, boli nedbalo nanesené aj na nenatreté časti kamenných stien lemujúcich maľby v Tutanchamonovej hrobke. Foto z roku 2006.
Obraz v Tutanchamónovej hrobke bol teda od samého začiatku starožitný. To znamená, že obraz v Tutanchamónovej hrobke je falzifikát. Hrubosť tohto falzifikátu je jednoducho úžasná…“
Všetky tieto zvláštnosti „objavenia“ tejto „hrobky“ však väčšinu úradníkov neobťažujú. Medzitým je tu ešte jedna zvláštnosť, na ktorú upozorňuje G. Nosovsky – to je skutočnosť, že ešte začiatkom 2000-tych rokov bolo zakázané fotografovať veci z tejto „egyptskej hrobky“ a samotnej hrobky. A zrejme nie náhodou. Štúdiom kvalitných fotografií sa totiž pravdepodobnosť odhalenia tohto falšovania exponenciálne zvyšuje. Presne to sa stalo, keď sa nám v roku 2006 podarilo urobiť niekoľko fotografií v hrobke počas nakrúcania dokumentárno-historického filmu o „Starovekom Egypte“ od filmovej spoločnosti „Nový čas“.
Ale je tu ešte jedna vec, ktorej G. Nosovský nevenoval pozornosť. Ide o zlato veľmi vysokej úrovne, z ktorého boli vyrobené zlaté predmety v tejto kolekcii. A bolo ich asi 4 tisíc, vážili asi 1,2 tony. Ako teda s pomocou primitívnych ručne vyrábaných technológií tej doby (podľa oficiálnej verzie) dokázali títo Egypťania vytvoriť toľko vysoko umeleckých zlatých predmetov, a to dokonca z veľmi kvalitného zlata, ktoré sme sa naučili vyrábať nie tak dávno? Kde mohli získať potrebné množstvo zlatých nugetov alebo zlatého „piesku“?
Tým ale celkom logické otázky nekončia. Napríklad, pokiaľ ide o požadovaný počet pecí na tavenie zlata a paliva pre ne, ako aj formy na odlievanie a ďalšie jemnosti výrobnej technológie pre všetky tieto skutočne krásne zlaté veci, ktoré v skutočnosti nemajú nič spoločné so „starovekým Egyptom“ , ale boli vyrobené falšovateľmi presne vtedy v 20. rokoch 20. storočia. Ale o tom všetkom sa, samozrejme, nebude písať v historických knihách a sprievodcovia vám o tom nepovedia z celkom pochopiteľného dôvodu. A predsa je veľmi zaujímavý fakt, že oba falzifikáty delí presne 100 rokov, no ako rozdielne sa ukázali byť ich osudy.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info