Ekoschémy na ornej pôde – bič na farmárov

Rada EÚ prijala predbežné rozhodnutie, aby do konca roku 2030 každá členská krajina dosiahla nulovú toleranciu degradácie ornej pôdy dažďom a vetrom. Veľký dôraz je kladený na zákaz záberu intenzívne obrábanej ornej pôdy pre nepoľnohospodárske účely.

V súčasnosti očakávame zvýšený tlak na zlepšenie podmienok životného prostredia, v každej jeho oblasti, ktorá sa dotkne vo veľkej miere aj poľnohospodárstva ale vo všetkých jeho formách. Pristúpi sa k pôvodnému členeniu podľa klimatického zatriedenia územia SR do troch oblastí: kukuričná, repárska a zemiakarská Nové rozmiestňovanie plodín v osevných postupoch, dáva iný pohľad na PPF. Postupne sa dospelo k poznaniu, že PPF je polyfunkčný, lebo mimo výrobnej funkcie je dôležitým krajinným komponentom životného prostredia.

Preto je potrebné na túto skutočnosť poľnohospodárov-farmárov upozorniť a pomôcť sa v problematike protieróznej ochrane pôdy /POP/ zorientovať, lebo na nej je založená celá dotačná politika štátu. Jedno je ale isté: zodpovednosť za ochranu pôdy pred účinkami erózie bude vždy znášať iba užívateľ pôdy poľnohospodár—farmár. Dotačná politika štátu v akejkoľvek forme pomoci v súčasnej i  budúcej je zameraná na farmára a jeho starostlivosť o ochranu a zveľaďovanie PPF, len pod iným názvom. Nariadenia a príkazy, ktoré sú pretláčané zhora z Ministerstva životného prostredia a štátnej ochrany prírody v rámci akejsi Ekoschémy na intenzívne obrábanej pôde visia nad ním ako Damoklov meč. Nebude sa už ochrana pôdy nazývať „aj protierózna“, ale jednoducho „Ekoschéma“ na pôde, lebo všetko musí byť ekologické. Už teraz sa dá povedať, že niektoré požiadavky Ministerstva Životného prostredia sú nad rámec možnosti naplniť ich zámer. Ale to je otázka na Ministerstvo Pôdohospodárstva a rozvoj vidieka i jeho odborne zdatných pracovníkoch. Ako riešilo delimitáciu Národných parkov v prospech Štátnej ochrany prírody takisto pristupuje i k farmárom dorábajúcich chlieb náš každodenný, si takúto doslova benevolenciu prístupu k dotáciám absolútne nezaslúžia. Doslova „za misu šošovice uvarili ministri čenč s prevodom NP“ , podobne sa dohodnú i na ekoschéme ochrany PPF. Poľnohospodári majú dostatok nástrojov na protieróznu ochranu pôdy—protidegradačné účinky; dažďa , vetra ; založenú na vedeckých poznatkoch: či ide o špeciálne protierózne osevné postupy, brázdovanie, prípustná dĺžka svahu pre pestovanú plodinu na rôznom pôdnom druhu, zastúpenie plodín podľa klimatických podmienok a pod. Preto by mali voči požiadavkám MŽP vecne argumentovať a hájiť záujmy farmárov—poľnohospodárov.

Ekologický environmentalisti si riešenie problému vysvetľujú podľa svojho: celá činnosť ľudstva vykonávaná na Zemi, musí byť ekologická, a v súlade s posudkom : vyskúmať všetky jeho vlastnosti vplyvy na životné prostredie /podľa zákona o Životnom prostredí / a podľa toho spravodlivo rozhodnúť. Činnosť týchto prepotrebných nevýrobných organizácií spočíva: osvetová, publikačná, konzultačná, informačná a vzdelávacia činnosť na všetkých úrovniach života. Poľnohospodárstvo nevynímajúc z kontroly, najmä výroby ekologických potravín. Všetko musí byť ekologické!

Pre informačné účely uvádzame tabuľku charakterizujúcu svahovitosť PPF z hľadiska sklonitosti, výmery a predpokladaného výskytu intenzity vodnej erózie:

Uvedené čísla a prehľad orografických pomeroch na PPF sú alarmujúce, dlhé roky neriešená erózia na pôdach je sústavne odkladané ako nepotrebná, nejaká nad práca. To je pravda, ale až takto nekompromisne postaviť farmárov pred hotovú vec je katastrofou nášho poľnohospodárstva. Za tieto neriešené a dlhodobo pretrvávajúce nedostatky farmári nemôžu. Ten bič na nich sa nazýva dotácie na pôdu a celú farmu. V súčasnosti pre poľnohospodárov je tento problém číslo jeden. Ešte nedozneli z MP a RV-SR Matečnej a Kožucha prešľapy a už je tu nový premyslený ale určite spravodlivý systém dotácií v podobe Ekoschémy, ktorý predložili ekologický environmentalisti s podporou EÚ a Ministerstva ŽP-ŠOP. Tento systém bude oproti minulému ešte rafinovanejšie nastavený.

Tisíce vyštudovaných ekologických environmentalistov, aktivistov, špecialistov a dobrovoľníkov ochrancov prírody chodí po celom Slovensku a kritizujú, zakazujú ba aj navrhujú akúsi pomyslenú ekologickú ochranu v rámci Zelenej obnovy krajiny. Prísne dozerať na nimi už vyhlásené chránené územia , mokrade a prírodné výtvory aj celoeurópskeho významu nachádzajúce sa na ornej pôde, ako farmári k ochrane pristupujú. Ba idú ešte ďalej; budú kontrolovať farmára koľko ha ornej pôdy má obsiatej akou plodinou, či orie nadoraz aby mohli žiť dravce a drobné živočíchy,koľko ha má obsiatych špeciálnou plodinou a pod. Farmár, či chce alebo nie—ak chce získať dotácie nielen na pôdu ale celú farmu, musí sa prispôsobiť novým ekologickým podmienkam navrhovaných v Ekoschéme. Vymyslieť, maximálnu prípustnú rozlohu pozemku v NP, mimo nich a na rovinách je zavádzajúce, nezodpovedá prírodným zákonom; klimatické, morfologické ,pôdne pomery a z nich vyplývajúce vegetačné, sú rezultujúce ako pre farmára tak i prírodnú zoo a fyto faunu, ale aj pre ekologických environmentalistov.

Týmto nerozumným postupom rezort ŠOP že smeruje poľnohospodárstvo na Slovensku do záhuby si neuvedomuje, alebo vedie zámerne. Malí a strední farmári sú bez platobnej pomoci štátu odsúdení na zánik , pohltia ich „zahraniční veľkostatkári“, vlastníci pôdy na našom území a drobní farmári budú bíreši na vlastnej pôde.

My sa nemôžeme porovnávať s farmárčením vyspelých západných štátov ,musíme brať ohľad na vývoj nášho poľnohospodárstva prechodom na obnovu súkromného vlastníctva. Je to úloha politikov ako vedia dotácie vyrokovať na úrovni EÚ v prospech farmára a nie príživníkov. Tu musí vstúpiť Ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré doteraz prednostne riešilo cyklotrasy a rozvoj vidieka. Farmári a ochrana PPF aj u vlastného ministerstva zostali doteraz zabudnutí. Nie je logické, aby pod ministerstvo pôdohospodárstva patril Rozvoj vidieka—výstavba zrušených predškolských zariadení, cyklotrasy, sú líniové stavby a patria do iného rezortu. A keď, tak cyklotrasy majú plniť aj funkciu ekoschémy ; protieróznej ochrany prírody ako celku. Majú nad miestny význam ,preto ich môžeme nazvať aj líniové stavby, prechodom cez lesnú, nelesnú i poľnohospodársku krajinu vytvárajú krajinotvorný prvok ako súčasť prírody. Pri technickom návrhu riešenia zohľadniť cyklotrasu ako súbežnú zeleň, vysadiť kríky, polokri, zatrávnené pásy a pod. Tu už rôzni aktivisti na ochranu prírody sa neangažujú. V súčasnosti sa vychvaľovať, že vybudujeme ešte ďalšie stovky km, ktoré nie sú po vybudovaní plno funkčné , je zbytočné plytvanie financiami z eurofondov. Jednoducho; prikazovať a zakazovať určitú činnosť na vlastnej pôde farmára, je aj zasahovanie do jeho vlastníckeho práva. Do tohto chaotického neriadeného procesu by mali vstúpiť Ústavní právnici, či vyhlášky a nariadenia pre ekologizáciu z MŽP A ŠOP sú vydávané v súlade s Ústavou.

Toľko sľubov čo podostávali farmári od Ministerstva pôdohospodárstva aj ministerstva ŽP za sťažené obrábanie pôdy—svojho majetku, byrokratického prístupu úradníkov ,nedostali žiadny podnikatelia v iných rezortoch podnikania na Slovensku. Minister ŽP J. Budaj im prisľúbil, že v roku 2023 farmári budú odškodnení. Je na mieste otázka: bude pán minister Budaj ešte ministrovať?! Pritom ale svojim environmentalistom dal zo Zelenej obnovy 10% z balíka Eurofondov.

Nikoho z riadiacich ani štátnych orgánov nenapadne, že farmár na svojom pozemku má cudziu ťarchu v podobe chránených výtvorov, nálezísk, mokradí. Nikto neberie ohľad na jeho farmárske prežívanie: poctivo poplatiť obecnú daň z pôdy a ostatného majetku, bez úveru na modernú techniku si nedovolí, zobrať z poľa úrodu a dobre na trhu speňažiť. To je cieľ farmára, ktorý je závislý aj na výskyte klimatických javov ; búrky, skorý príchod jesenných dažďov, posunutý termín sejby, orby, zber úrody a pod. Farmárčina je drina aj pri vyspelej poľnohospodárskej techniky, ale ponižovaná a neuznávaná najmä vlastným Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoj vidieka SR.

Alojz Malíšek

(bez úprav, pozn. redakcie)