Koncept energeticko-informačnej holografickej matrice života zaviedli ruskí vedci A. Vlachov a O. Vlachova, ale v skutočnosti sú analógy tohto konceptu známe už od staroveku. A samotná práca týchto vedcov je založená na prastarých liečebných postupoch.
Tu je to, čo o tom sami píšu vo svojom článku „Tajomstvo za siedmimi pečaťami“: „Posvätné písma hovoria o božskej, duchovnej sile, ktorá je základom všetkého živého a v Indii sa to nazýva „Prána“, v Číne „Čchi“. Aj otcovia dnešnej medicíny vedeli o existencii vyšších síl („Vis vitalis“), čiže vnútorný lekár, bol pre Paracelsa samozrejmosťou.
V roku 1994, po absolvovaní Royal College of Classical Homeopathy v Londýne, sme boli pozvaní na medzinárodný kongres klasickej homeopatie do Brna v Českej republike, kde už na tému diagnostiky čakier diskutovali homeopatickí kolegovia z Talianska a Českej republiky.
Táto téma nás vážne zaujala vzhľadom na to, že sme už predpokladali – existenciu biologicky aktívnych bodov zodpovedajúcich čakrám na základe prác E.M. Sapienza, Dr. Tae Wu Yu, diela prof. Park Jae Woo a ďalších, ktoré umožňujú merať na rukách hodnoty autonómnych nervových centier – nepriamo súvisiacich s čakrami.
To nám umožnilo spočiatku načrtnúť konfiguráciu matrice ľudského biopoľa a vytvoriť „techniku energeticko-informačnej adaptometrie“ a následne vytvoriť technické požiadavky na počítačový program.
Neskôr, v roku 1995, po zefektívnení nahromadených poznatkov o vitalite, pomocou všeobecného systémového prístupu a nových koncepčných modelov energetického systému človeka, fyziologických a patologických procesov v ňom, sme začali pracovať na vytvorení počítačového programu.
V roku 1996 bol vytvorený prvý počítačový program na „virtuálne objektívne grafické zobrazenie energeticko-informačnej holografickej matrice človeka“. Neskôr sme vyvinuli sériu podobných počítačových programov, ktoré nemajú vo svete obdobu.
V snahe pochopiť svet energetických polí nás napadlo, čo by sa stalo, keby sme sa pokúsili spojiť rôzne filozofické pohľady na život – východný, založený na stáročnej empirickej a filozoficko-mystickej skúsenosti a západný, založený na vedeckom, technologickom prístupe k života. Z východného učenia sme prevzali pojem aura a snažili sme sa pochopiť, čo to je z pohľadu homeopatie.
Bohužiaľ alebo našťastie auru väčšinou nevidíme na vlastné oči, a preto sa v biológii a biofyzike objavil pojem „neviditeľné žiarenie“, ktoré neustále vyžaruje živá hmota. Ešte v 20. rokoch 20. storočia objavil sovietsky histológ Alexander Gurvič (1874 – 1954) ultraslabé ultrafialové žiarenie, ktoré nielenže vyžarujú všetky bunky, ale stimuluje aj ich delenie. Žiarenie sa nazýva mitogenetické.
Podobné údaje v týchto rokoch získali rôzne laboratóriá v ZSSR aj v zahraničí. Ale kvôli úplnému nepochopeniu fyziky prebiehajúcich procesov sa na tento jav zabudlo. Ten istý Gurvič prvýkrát predstavil koncept morfogenetického poľa – neviditeľnej štruktúry tvoriacej formu, ktorá riadi vývoj jednej embryonálnej bunky do komplexného organizmu. Dnes si pokračovanie jeho myšlienok našlo miesto v dielach P.P. Garjaeva a anglického biológa Ruperta Sheldraka.
Akademik V. P. Kaznačeev na základe svojho experimentálneho výskumu navrhol, že zložitý ľudský systém je výsledkom stretnutia dvoch kozmických foriem života: proteín-nukleárny a energetického poľa. Energetické pole, ako energeticko-intelektuálna zložka, je podľa jeho názoru vedúca v organizácii ľudskej homeostázy.
V súvislosti s vyššie uvedeným môžeme uvažovať o tom, že naša matrica poľa sa dynamicky mení v čase a priestore. Svoje parametre a vlastnosti mení v závislosti od metabolických procesov v organizme, vonkajších vplyvov, ako aj fyzického a psychického stavu človeka. Na druhej strane vedecké experimenty dokázali, že pole matrice životnej sily je zaznamenané tak priamo na povrchu tela, ako aj vo vzdialenosti niekoľkých metrov od neho.
Pokusy s králikmi vedené kórejským vedcom prof. Kim Bong Hanom v roku 1962 ukázali, že zvieratá, podobne ako ľudia, majú veľmi jemný systém tubulárnych štruktúr. V tom istom roku urobil vedecký objav – existenciu čínskych meridiánov potvrdila elektrónová mikroskopia.“
Všetky vyššie uvedené hypotézy a experimenty sa stali základnými myšlienkami pri vývoji unikátnej metodiky a počítačového programu A. Vlacha a O. Vlachovej, ktorý identifikuje najslabší článok v energeticko-informačnej holografickej matrici životnej sily a ukazuje na zdroj kvantovej patológie.
Táto metóda podľa vedcov umožňuje odhaliť poruchy dávno predtým, ako sa objavia prvé klinické príznaky ochorenia. Metóda Energy Information Adaptometrie, ktorú vyvinuli, je navyše predklinická a umožňuje nezávislé testovanie osobou úplne neznalou medicíny. Dnes táto metóda nemá vo svete analógy a je najpresnejším a najobjektívnejším systémom na rýchle posúdenie stavu matrice človeka a posúdenie jeho prispôsobenia sa prostrediu.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info