Vedecká obec často hovorí o znečistení životného prostredia toxickými odpadmi a ich negatívnom vplyve na človeka. Avšak mnohí zabúdajú o takzvanom znečistení hlukom. Tento druh znečistenia nie je o nič menej nebezpečný, ako napríklad znečistený vzduch.
Je známe, že ľudia žijúci v blízkosti letísk a frekventovaných ciest častejšie trpia kardiovaskulárnymi chorobami a zomierajú predčasne. V priemere každých 10 decibelov navyše zvyšuje toto riziko o 7 – 17 %. Svetová zdravotnícka organizácia WHO hovorí, že dlhodobé pôsobenie zvukov na úrovni 55 decibelov a vyššie (napríklad rozhovor, alebo nie veľmi frekventovaná cesta) je schopné zvýšiť tlak alebo vyvolať infarkt.
Podľa vedcov, zvuk dáva pocit nebezpečenstva, ide o evolučný mechanizmus. V dôsledku toho sa tvoria stresové hormóny (adrenalín, noradrenalín, kortizol). Vysokú úroveň týchto hormónov už v minulosti spájali s radom ochorení, ako napríklad syndróm podráždeného žalúdka, bolesti hlavy, nespavosť, vysoký krvný tlak, neplodnosť.
Mimochodom, s hlukom je možné stretnúť sa aj v kancelárii. Ako tvrdia vedci z Cornellovej univerzity, ženy pracujúce v kanceláriách otvoreného typu majú zvýšenú úroveň adrenalínu a zníženú motiváciu k práci. Tiež je známe, že deti, ktoré vyrastali v hlučnom prostredí, zaostávali za svojimi rovesníkmi v čítaní, jazykovými znalosťami a v schopnosti pamätať si informácie.
Hluk dokonca spôsobuje obezitu. Švédski odborníci tvrdia, že od úrovne 45 decibelov, každých 5 decibelov navyše je v korelácii so zväčšením obvodu pásu o 2 milimetre. A v tichu sa navyše začínajú produkovať nové mozgové bunky – neuróny v hipokampe zodpovedné za pamäť a učenie.
