Asgat Galimzjanov, dôchodca z mesta Kazaň v Rusku, počas svojho života daroval detským domovom 80 mikrobusov a milióny rubľov ľuďom v núdzi. Samotný filantrop žije v starej chatrči a priznáva, že jeho poslaním je robiť svet lepším a ľudí šťastnejšími. Tomuto žijúcemu človeku postavili na čestnom mieste v centre Kazane bronzovú kompozíciu – pamätník. Asgat Galimzjanov je žijúca legenda Kazane.
Tohto 77 ročného muža nazývajú aj „milionárom z chatrče“. Iba hrubým odhadom Agat Galimzjanov vynaložil na deti siroty, seniorov a invalidov viac ako 600 tisíc sovietskych rubľov. Daroval rôznym zariadeniam viac ako 80 mikrobusov, kúpil a daroval ľuďom v núdzi stovky televízorov, odevov a veľa potravín. Pomáhal postihnutým ľuďom z dôvodu zemetrasenia v Arménsku, postihnutým z Černobyľu, rodinám obetí z ponorky Kursk, obnovil vyschnuté jazero v rodnej dedine, postavil budovu pre detský domov. Tieto čísla spôsobujú určité pochybnosti, pretože sa zdá, že takúto sumu obyčajný človek nemôže zarobiť.
Pri otázke o peniazoch Asgat Galimzjanov vysvetľuje: „Kúpil som tento opustený barák vedľa trhu, zveľadil okolie a získal som povolenie úradov na zvýšenie počtu dobytka na 300 kusov. S prácou mi pomáhali brat a syn. Každé dospelé zviera som odovzdal štátu a získal zaň niekoľko tisíc rubľov. Peniaze sme v rodine takmer nemíňali a kupoval som mikrobusy našej značky. Vtedy neboli také drahé ako v súčasnosti.“
Asgat hovorí, že robiť dobro ľuďom ho naučil jeho otec: „Jeho si všetci v dedine vážili, za akúkoľvek pomoc si nebral peniaze. Mňa učil nedotýkať sa cudzieho a podporovať slabých. Dnes sa jedni chvália bohatstvom a iní si nemôžu zarobiť na život. Ale peniaze vždy ležia na zemi, je potrebné ich iba zobrať: založ si chovné stádo dobytka, pracuj a všetko bude. Ja nepotrebujem zlato, nie som zvyknutý na to.“
Asgat berie do rúk harmoniku a posadí sa do starého kresla. Hrá tatárske ľudové piesne a zamyslene sa zahľadí. On sa považuje za šťastného človeka, pretože si splnil jediné skutočné cenné poslanie – pomáhať ľuďom.
