Dlhožijúci ľudia nad 140 rokov v Rusku neboli žiadnou raritou. Nikolaj Michajlovič Karamzin (1766 – 1826) ruský historik, spisovateľ, v „Dejinách Ruského Impéria“ tvrdil, že pre našich predkov storočný vek bol natoľko obyčajným, že „Slovania ho nazývali vekom, to znamená ľudským životom“. Peter I. pri spustení svojich protiruských reforiem a celoplošnej likvidácie rodových kníh (každý rod mal svoje rodové knihy, kde boli zapísané informácie zo života veľa generácií), ničil aj ďalší zdroj informácií 200 až 300 ročných starcov. Až potom sa mohli začať prepisovať slovanské dejiny.
V súčasnosti oficiálne dlhožijúcich nie je veľa. Odstrihnutí od prírody, od rodového spôsobu života, sme stratili vedomosti našich predkov. Zhromaždení v mestách vedieme umelý život v umelom svete, strácame sily, zdravie a degradujeme. To sa týka všetkých ľudí „civilizovaného“ sveta. Ale sú aj teraz ľudia, ktorí si zachovali po predkoch tradície a vedomosti, ktorí neprepili, nezničili si za posledné storočia svoju rodovú genetiku. Títo ľudia nezverejňujú svoj život, ale o nich niekedy nabudúce. Môžem len povedať, že zásoba životných síl je u Slovanov na veľa storočí…
Ak sa pozrieme do oficiálnej histórie nájdeme tam pomerne veľa zaujímavých faktov o dlho žijúcich ľuďoch v Rusku. Kapitán Margeret, ktorý vstúpil do služby k cáru Borisu Godunovu vo svojej knihe „Stav Ruskej Impérie“ (1606) s prekvapením písal „Rusi sa dožívajú aj 120 rokov a iba v starobe sa zoznamujú s chorobami. Okrem cára a šľachty nikto neuznáva lieky.“ Ľudia vždy zomierajú na choroby a nie od staroby, to je vedecký a medicínsky fakt.
A.S. Puškin vo svojich pamätiach opisuje stretnutie so 160 ročným kozákom, ku ktorému došlo v stepi Orenburga. Kozák si veľmi dobre pamätal povstanie Stepana Razina (1667 – 1671), ktorého sa sám zúčastnil.
Aj teraz v Alexandro-Nevskom kláštore je možné nájsť pomníky osôb, ktoré sa dožili zaujímavého veku. Mních Patermufij, ktorý zomrel ako 126 ročný, mních Abrahám 115 rokov, známy hrdina V.R. Šeglovský poslaný na Sibír Potemkinom zo žiarlivosti zomrel ako 107 ročný. Melnikov Pečerskij opisuje jednu gazdinú 114 ročnú a spisovateľ Valentín Pikul 118 ročného mnícha.
Noviny „Tiflisskij list“ (1904) uvádza, že v dedine Sba v Gorijskom rajóne žije osetka Tense Abalva 180 ročná, ktorá je natoľko vitálna, že sama vykonáva domáce práce a zrak jej dovoľuje ešte šiť. Narodila sa ešte za Petra I. v roku 1724.
Na začiatku 20. storočia, keď sa oslavovalo sté výročie porážky Napoleona pod Moskvou, ruská tlač písala o svedkoch a účastníkoch týchto udalostí z roku 1812, naďalej žijúcich a v dobrom zdravotnom stave, ktorí slávili výročie v roku 1912. Seržant Ivan Zorin 108 ročný, Nadežda Surinoj 111 ročná, Rodion Medvedev 139 ročný.
V týždenníku z roku 1912 sa popisuje udalosť, kde na cársky dvor priviezli živých účastníkov Borodinskej bitky. Boli to statní šedovlasí, veľmi silní starci, od 115 rokov vyššie. Mnohí sa narodili ešte za Kataríny II. Mnoho svedectiev hovorí o tom, že v minulých dobách obyvatelia Ruska vďaka svojmu genotypu, prírodným podmienkam a zdravému spôsobu života, mohli žiť neobyčajne dlho podľa našich súčasných predstáv o dĺžke života a pritom si zachovať jasnú myseľ a duševnú rovnováhu.
Vo svojej dobe boli veľmi známi sovietski dlho žijúci Mahmud Eyvazov a Shiral Muslimov. Mahmud Eyvazov z Lerikského regiónu v Azerbajdžane sa dožil 148 rokov. Shiral Muslimov z Barzavu 168 rokov, mal 13 synov, 10 dcér, 106 vnukov, pravnukov a prapravnukov. Na jeho počesť vydali aj poštovú známku. Majid Agaev z Lerikského regiónu 140 rokov, Shirin Hasanov 150 rokov. Všetci boli pastiermi.
Aj v súčasnosti je dosť aktívnych vedcov a umelcov, ktorí majú viac ako sto rokov. Chirurg Fiodor Grigorievič Uglov vykonal viac ako 6500 operácií, zomrel 22. 6. 2008 a 5. 10. 2008 by sa dožil 104 rokov.
Člen Ruskej akadémie vied, Sergej Nikolskij, zomrel v roku 2012 vo veku 107 rokov, bol aktívny až do svojej smrti.
Sergej Nikolskij
Na fotografii nižšie, vyrobenej v roku 1912 v dedine pod Tobolskom, je 117 ročný Pavel Jakovlevič Tolstoguzov, účastník bitky pri Borodine. Vlasy a zuby všetky svoje, takmer žiadne vrásky, tak vyzerali pracovití roľníci do revolúcie.
Pavel Jakovlevič Tolstoguzov
V roku 1912 v Rusku oslavovali výročie 100 rokov od bitky pri Borodine. Cár Nikolaj II. a nasledovník Alexej vítajú živých účastníkov bitky pri Borodine. Cárovi oznamujú, že rotmajster Anton Vojtvenjuk má 122 rokov a dvaja jeho spolubojovníci 120 a 133 rokov. Plný síl a zdravia, taký bol ruský slovanský národ…
V roku 1958, na základe zaujímavých výsledkov Ústavu gerontológie (výskum liečenia starých ľudí) v Rumunsku, založili podobný Ústav gerontológie SSSR v Kyjeve za podpory vlády SSSR a Stalina. Začala sa výskumná a pátracia činnosť po dlhovekosti. Riaditeľ ústavu Dmitrij Čebotarev a jeho spolupracovníci, okrem iného, našli v Abcházsku staré náhrobky s nápismi podobného znenia: „Kuba Ali sa dožil 300 ročného veku a zomrel vo vojne s Adžar Chánom v dôsledku strely do srdca“, „Churme Bike sa dožila 245 rokov, keď bola ešte dievča, vydala sa a vo veku 105 rokov porodila syna, veľkého bohatiera“, a podobne…
Riaditeľ Ústavu gerontológie Dmitrij Čebotarev
Jurij Frolov
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info