Podľa štúdie nezávislého vedca a výskumníka z Think Twice Global Vaccine Institute a publikovanej v časopise Human & Experimental Toxicology v roku 2011, majú bohaté krajiny, ktorých očkovacie schémy obsahujú najviac vakcín pre deti mladšie ako 1 rok, aj najvyššiu mieru úmrtnosti v tejto vekovej skupine.
Zdôvodnenie tejto štúdie bolo, že hoci americká očkovacia schéma obsahuje viac dávok vakcín (26 dávok pred dosiahnutím 1. roku života) ako ktorákoľvek iná krajina, Spojené štáty sú stále na 34. mieste medzi krajinami v detskej úmrtnosti. A to aj napriek tomu, že USA vynakladajú na zdravotnú starostlivosť na hlavu viac ako ktorákoľvek iná krajina.
Viac očkovaní znamená viac úmrtí dojčiat.
Vedci zozbierali miery dojčenskej úmrtnosti (nazývané dojčenská úmrtnosť – IMR) pre 34 krajín sveta. Štyri krajiny – Andorra, Lichtenštajnsko, Monako a San Maríno – mali tak málo úmrtí dojčiat (menej ako päť), že ich merania IMR sa považovali za štatisticky nespoľahlivé, takže tieto krajiny boli z analýzy vylúčené.
Vo zvyšných 30 krajinách bol vyšší počet požadovaných dávok vakcín spojený s vyššou dojčenskou úmrtnosťou, čo vyvracia argument, že viac očkovaní zlepšuje celkový zdravotný stav detí.
V skutočnosti väčšina vakcín odporúčaných pre deti mladšie ako 1 rok nie je určená na prevenciu chorôb, ktoré sú v tejto vekovej skupine nebezpečné. Namiesto toho americká politika očkovania kladie dôraz na čo najskoršie očkovanie detí, a to aj proti chorobám, ktoré sa môžu stať nebezpečnými až neskôr v živote.
Krajiny sa potom rozdelili do piatich rôznych skupín podľa toho, koľko dávok vakcíny (podľa očkovacej schémy) mali deti mladšie ako 1 rok dostať: 12 – 14 dávok, 15 – 17 dávok, 18 – 20 dávok, 21 – 23 dávky a 24 – 26 dávok. Vedci zistili, že krajiny v skupine s dávkou 12 – 14 mali výrazne nižšie (t.j. lepšie) skóre MMR ako krajiny v skupine s dávkou 21 – 23 alebo 24 – 26.
Čo je príčinou týchto úmrtí?
Vedci poznamenali, že na dojčenskej úmrtnosti sa podieľa mnoho faktorov a jej miera sa považuje za jeden z najdôležitejších ukazovateľov verejného zdravia v krajine. Chudobné krajiny majú tendenciu mať vysoké miery IMR kvôli nedostatku alebo slabej distribúcii základných zdravotníckych služieb a infraštruktúry vrátane hygieny. Infekčné choroby majú tendenciu byť v týchto krajinách bežnejšie, a to najmä v dôsledku rovnakej slabej zdravotníckej infraštruktúry a zlej výživy.
V bohatších krajinách, ako napríklad ukazuje táto štúdia, môžu byť faktory prispievajúce k detskej úmrtnosti menej jasné. Napríklad v Spojených štátoch došlo v rokoch 1990 až 2006 k nárastu počtu predčasných pôrodov, no tento nárast nestačil na vysvetlenie nezvyčajne vysokej miery dojčenskej úmrtnosti na bohatú krajinu.
„Ukazuje sa, že v určitom štádiu vývoja v sociálno-ekonomickom meradle, po základných životných potrebách potrebných na prežitie dojčaťa (ako je správna výživa, hygiena, čistá voda a prístup k zdravotníckym službám), vzniká paradoxný vzťah vo vzťahu k dojčaťu. Úmrtnosť vzniká s počtom vakcín pre dojčatá: Krajiny s vyššou mierou detskej úmrtnosti dostávajú v priemere viac dávok vakcíny,“ napísali vedci.
To vyvoláva otázku: mohli by niektoré úmrtia v detstve súvisieť s nadmerným očkovaním?
Výskumníci poznamenávajú, že dokonca aj v chudobnejších krajinách sa zdá, že vysoká zaočkovanosť nesúvisí s nízkou (t. j. dobrou) mierou MMR. Napríklad Gambia, ktorej očkovacia schéma vyžaduje 22 dávok vakcín pred dosiahnutím 1 roku života a ktorá má zaočkovanosť 91 – 97 %, má stále detskú úmrtnosť 68,8. Mongolsko tiež vyžaduje 22 dávok s pokrytím 95 – 98 %, ale stále má IMR 39,9.
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3170075/
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info