Vedci porovnali parametre ľudskej hlavy a rôznych zvierat a dospeli k záveru, že rozmery ľudskej lebky zodpovedajú zlatému rezu.
Pomer zlatý rez je zvyčajne označovaný ako φ a je rovný 1,618, inak je to jeden z najslávnejších matematických konceptov. Na lepšie pochopenie významu tohto vzťahu si predstavte segment, ktorý mentálne rozdeľte na dve nerovnaké časti. Ak bude pomer väčšej časti k menšej rovnaký, ako je pomer dĺžky celého segmentu k väčšej časti a táto hodnota bude rovná 1,618, potom sa segment môže považovať za vyhovujúci zlatému rezu.
Predtým vedci videli zlatý rez v krásnych tvárach, lastúre nautilu a častiach tela mnohých ďalších zvierat. Predpokladá sa, že použitie tohto pomeru robí akýkoľvek tvar geometricky správny na vzhľad. Zlatý rez vo svojich prácach často používal Leonardo da Vinci, a tým túto veličinu popularizoval. Vedci však nikdy predtým nezmerali parametre lebky ľudí a zvierat z hľadiska ich súladu s matematickými zákonmi a hlavne z hľadiska zlatého rezu.
Práca vedcov z Johns Hopkins University ukazuje, že zlatý rez je možné nájsť aj v ľudských lebkách. V priebehu práce vedci analyzovali 100 ľudí s fyziologicky normálnymi lebkami a porovnali ich so 70 vzorkami zvieracích hláv šiestich rôznych druhov. Ako jeden z parametrov si vedci vybrali dĺžku línie, ktorá vedie od vrchnej časti nosu a končí miestom, kde začína šija – krk.
Na tejto línii sa nachádza Bregma – bod zodpovedajúci najvyššej koncentrácii mozgových závitov. Všetky tieto body boli vybrané z nejakého dôvodu: podľa vedcov zodpovedajú dôležitým nervovým štruktúram nášho mozgu.
Schéma znázorňujúca rozloženie zlatého rezu na povrchu ľudskej hlavy / © Johns Hopkins University
Meraním vzdialenosti od vrchnej časti nosa k Bregme a od Bregmy k začiatku krku, dospeli vedci k záveru, že pomery medzi týmito dĺžkami zodpovedajú pravidlám zlatého rezu. Pomer vzdialenosti od Bregma k začiatku šiji – krku k celkovej dĺžke línie ľudských lebiek sa ukázal byť 1,6 a v medziach rozdielu zodpovedá zlatému rezu. Rovnaký výsledok sa zistil u niektorých živočíšnych druhov.
Autori práce sa domnievajú, že tento objav môže mať významné antropologické a vývojové dôsledky. Ale aké konkrétne nie je úplne jasné. V posledných rokoch bol tento pomer pozorovaný vo všetkých typoch fyziologických štruktúr – od srdca ku krvným bunkám. Tieto skutočnosti vyvolali otázku, či je tento vzťah biologicky osobitný. To všetko je vecou budúceho výskumu, ktorý by mohol vylúčiť zaujatosť pri výbere bodu rozdelenia akejkoľvek vzdialenosti na časti.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info